15 Príklady ponúk

Doslovne citovať

A doslovný citát je to forma požičiavania obsahu, ktorá slúži na objasnenie čitateľovi, že to, čo sa hovorí, sú slová niekoho iného. Táto akcia sa nazýva sprostredkovanie a umožňuje čitateľovi vedieť, kedy číta autora a kedy číta texty tohto autora. Autor to prešetroval a tiež vám poskytne informačné kľúče, aby ste mohli pokračovať v pôvodnej knihe a pokračovať prehlbovanie.

Kedykoľvek vezmeme myšlienku, ktorá už bola zverejnená, a použijeme ju, alebo ktorú preskúmame, aby sme z nej mohli vzniknúť vlastné nápady, musíme brať do úvahy, odkiaľ každá vec pochádza, a rozlišovať, čo je správne, od toho, čo je Votrelec. V opačnom prípade nám vznikne a plagiát, forma intelektuálnej nepoctivosti, ktorá môže viesť k pokutám a problémom. Plagiátorstvo je forma krádeže.

Textové citácie aj záverečná bibliografia textu sú pripravené podľa štandardizovaných metodických modelov. Najznámejšie sú APA (z angličtiny: American Psychological Association) a MLA (z angličtiny: Asociácia moderných jazykov).

Druhy textových citácií

• • Rok vydania knihy. Toto je obzvlášť dôležité, ak existuje viac kníh od rovnakého autora, pretože sa dajú rozlíšiť podľa roku.
  • Počet citovaných stránok. Zvyčajne pred nimi je skratka „p.“ alebo „p.“ V prípade viacerých stránok bude citovaná prvá a posledná, oddelené krátkou pomlčkou: pp. 12-16. V prípade, že ide o samostatné, ale nesúvislé stránky, budú použité čiarky: str. 12, 16.
  • Priezvisko autora. V niektorých prípadoch, ak bolo priezvisko pomenované pred citáciou alebo je zrejmé, komu patrí, môže byť táto informácia v zátvorke vynechaná.

Špeciálne znaky

V obidvoch prípadoch textovej citácie sa môžu objaviť niektoré z nasledujúcich znakov, skratiek alebo znakov:

Príklady krátkych úvodzoviek

1. Ako vidíme vo vyšetrovaní Foucaulta (2001), pojem šialenstvo je neoddeliteľnou súčasťou rozumu, pretože „bez šialenstva niet civilizácie“ (s. 45).
2. Ďalej „kultúrna spotreba v Latinskej Amerike dosahuje svoj maximálny stupeň vo vzťahu k toku diskurzov politické a obchodné, a nie ako v Európe, formulované z národných štátov “(Jorrinsky, 2015, p. 8).
3. V tomto zmysle je vhodné prejsť k psychoanalýze: „Doktrína bytia sa prejavuje ako výsledok introjekcie [kastrácie] jazyka v jednotlivcovi“ (Tournier, 2000, s. 13).
4. Toto tvrdí Elena Vinelli vo svojom prológu k dielu, keď tvrdí, že „práve sociokultúrna výstavba pohlaví odlišuje ženskú subjektivitu od mužskej“ (2000, s. 1). 5), čo nám umožňuje porozumieť feministickému zdaniu, ktoré je základom románu Sary Gallardovej.
5. Od týchto vyšetrovaní sa teda nedá očakávať oveľa viac, okrem „krátkeho sklamania z darovania s netušenou pravdou “, ako uviedol Evers (2005, s. 12) vo svojom slávnom vedeckom časopise.

Dlhé príklady textových citácií

1. Môžeme teda čítať v Gallardovom románe (2000):

… Ale ženy vždy prechádzajú v skupinách. Schoval som sa a čakal. La Mauricia prešla okolo s džbánom a ja som ju odtiahol. Každý deň potom utiekla za mnou a celá sa triasla strachom o svojho manžela, niekedy skoro a neskoro, na miesto, ktoré poznám. V dome, ktorý som si urobil vlastnou rukou, aby som žil so svojou manželkou, v misii nórskeho gringa žije so svojím manželom. (str. 57)

1. K tomu je vhodné dať do kontrastu víziu francúzskeho autora:

V univerzálnych náboženstvách, ako je kresťanstvo a budhizmus, pred ohňom duchovného života uniká predohra pred nevoľnosťou a nevoľnosťou. Teraz má tento duchovný život, ktorý je založený na posilnení prvých zákazov, zmysel strany... (Bataille, 2001, s. 54)

1. Písanie predstavuje miesto stretnutia a rozpor medzi najpozitívnejšími a najčastejšími romantici okolo literárnych faktov, ktorí sú schopní slúžiť pre rozdiely, ako sú tie, ktoré urobil Sontag (2000):

Tu je veľký rozdiel medzi čítaním a písaním. Čítanie je povolanie, odbor, v ktorom je človek predurčený k tomu, aby sa stal čoraz adeptnejším. Ako spisovateľa sa hromadia predovšetkým neistoty a obavy. (P. 7)

1. Tento koncept „stať sa“ možno nájsť roztrúsený v celej práci filozofa. Jeho objasnenie sa však zdá byť komplikovanou záležitosťou:

Stať sa nikdy nenapodobňuje alebo nerobí podobné alebo sa prispôsobuje modelu, či už ide o spravodlivosť alebo pravdu. Nikdy neexistuje výraz, z ktorého by sa malo vychádzať, alebo aby sa dosiahol alebo dosiahol. Ani dva pojmy, ktoré sa navzájom zamieňajú. Otázka aký je váš život? Je to obzvlášť hlúpe, pretože keď sa niekto stane, zmení sa to, čo sa stane rovnako ako on (...) Binárne stroje skončili: otázka-odpoveď, muž-žena, muž-zviera, atď. (Deleuze, 1980, s.) 6)

1. V korešpondencii medzi Freudom a Albertom Einsteinom je teda možné prečítať nasledujúce:

... Ste oveľa mladší ako ja a môžem dúfať, že až dosiahnete môj vek, budete medzi mojimi „podporovateľmi“. Pretože nebudem na tomto svete, aby som to dokázal, môžem teraz len očakávať túto spokojnosť. Viete, čo si teraz myslím: „Hrdo očakávam takú veľkú česť, teraz si užívam ...“ [Toto je citát od Goetheho Fausta] (1932, s.) 5).

Parafráza alebo doslovný citát?

The parafrázovať Je to reinterpretácia cudzieho textu vyjadrená slovami nového autora. V takom prípade výskumník prečíta myšlienky iného autora a potom ich vysvetlí vlastnými slovami, bez toho, aby prestal pripisovať autorstvo, ktorému zodpovedá.

V niektorých prípadoch je meno autora parafrázované v zátvorkách, aby sa objasnilo, že dané nápady nie sú ich vlastné.

Textová citácia je na druhej strane výpožičkou pôvodného textu, pri ktorej sa do citovaného textu vôbec nezasahuje ani sa nemení. V obidvoch prípadoch sa rešpektuje autorstvo pôvodného textu: plagiát nie je nikdy platnou možnosťou.

Príklady parafráz

1. Ako už bolo povedané dosť v mnohých knihách o kvantovej fyzike, absolútnych zákonitostiach vesmíru, s ktorým človek sa ich snažili preskúmať a pochopiť, ukázali sa ako oveľa pružnejšie a relatívnejšie (Einstein, 1960) predpokladaný.
2. Nejde však o to, že nové národné ideály pochádzajú z najkonzervatívnejšieho krídla spoločnosti, ale skôr o to, že hrá v Amerike. Dnešná Latina má paradoxnú alternatívnu úlohu tvárou v tvár ľavicovým populizmom (Vargas Llosa, 2006), ktoré ju obliehali počas takzvaného „dlhého desaťročia“.
3. Je potrebné poznamenať, že niekedy je vec vecou a nič viac (Freud, cit.), takže je vhodné vedieť včas prerušiť psychoanalytickú interpretáciu umenia, skôr ako upadnúť do biografického determinizmu.
4. Antropologické trendy v juhovýchodnej Ázii, ako už uviedli mnohí antropológovia, obsahujú prvky menšinový kultúrny tranzit, ktorý ho robí atraktívnym pre návštevníkov hegemonnej kultúry (Coites et. al., 1980), ale nie je to tak pre ich miestnych susedov.
5. Bataille mal v tom navyše jasno a dištancoval svoju pozíciu od typickej fascinácie márnicou postromantizmus, odporovanie práci ako objednávanie a represie proti fascinácii násilím (Bataille, 2001).