Definícia dekonštrukcie (vo filozofii)

Lilén Gomez | okt. 2021
Tréning filozofie

Termín je prekladom s ohľadom na pojem Destruktion, ktorý vypracoval Martin Heidegger. Pri práci na tomto koncepte Derrida poukazuje na to, že čítanie, ktoré sa snaží navrhnúť, neimplikuje ani tak myšlienku „zničenia“, ako skôr demolácia predchádzajúceho metafyzického poriadku, ale táto dekonštrukcia by poukazovala na operáciu demontáže v zmysle demontáže výstavby (gramatické, pojmové) ukázať, ako sú jeho časti poskladané.

z konštrukcie, štrukturalizmus, postštrukturalizmus

Dekonštrukcia bola spojená so štrukturalistickým prúdom, vzhľadom na jeho prácu o štruktúrach jazyka. Zasa však predpokladá antištrukturalistické gesto, pretože ide o odzbrojenie napr. štruktúr, nielen jazykových, ale aj sociálnych, inštitucionálnych, politických, kultúrnych a filozofický. Z tohto dôvodu je derridovský vývoj v niektorých kontextoch zahrnutý do „postštrukturalistickej“ tradície, z ktorej by bol Derrida jedným z jej hlavných odkazov. Operácia demontáže, o ktorej sme sa pôvodne zmienili, má teda za cieľ pochopiť spôsob, akým sa v dejinách Západu stavalo filozoficko-kultúrne lešenie. Preto, hoci navrhuje „odzbrojiť“ určité štruktúry, znamená to zároveň schopnosť ich „prestavať“.

O (ne)možnosti definície

Pripisovaním samotnej Derridiánovej teórii je ťažké dať pozitívnu definíciu dekonštrukcie, pretože podľa autora samotná dekonštrukcia uniká akejkoľvek definícii. V dôsledku toho môžeme k chápaniu dekonštrukcie pristupovať negatívnou cestou: Obmedzuje sa na gramatický lingvistický model, nie je to technika ani metóda analýzy, ani a preskúmanie. Nebola by to analýza, pretože sa nesnaží rozložiť štruktúry na ich jednoduché prvky, v pôvode nerozložiteľné, ale prvky súvisiace s predpokladaným pôvodom by samy osebe podliehali operácii dekonštruktívne.

Problém pôvodu bude základným jadrom dekonštrukcie, ktorá nahradí všetky odkazy na pôvodnú prítomnosť myšlienkou stopa značky: každá značka v jazyku vždy odkazuje na inú značku, ale nikdy nie na absolútnu prítomnosť, ako to predpokladá tradícia metafyziky. Z tejto perspektívy teda každý jazykový znak pôsobí ako stopa, ktorá nikdy neodkazuje na pôvodnú prítomnosť, ale na reťaz dislokovaných významov. Na druhej strane, dekonštrukciu nemožno zredukovať na kritiku v zmysle Kantianov výraz, pretože kantovský kritický aparát je tiež sám o sebe subjektom, ktorý má byť dekonštruované.

Z tohto dôvodu sa potvrdilo, že dekonštrukcia by bola „negatívnou teológiou“, teda diskurzom, ktorý by odkazoval na nereprezentovateľné v jazyku. Tvárou v tvár tejto interpretácii Derrida poukazuje na to, že v súlade s tým, čo bolo spomenuté v súvislosti s pojmom stopa, neexistuje žiadny pôvodný význam, ktorý by ležal mimo jazyka. Odtiaľ pochádza myšlienka, že by podľa autora neexistovalo „mimo text”.

Nakoniec Derrida povie, že dekonštrukcia nie je ani „operácia“ alebo „akt“, ktorý môže vykonať predmet a aplikovať ho na určitý „objekt“, ale reaguje na myšlienku „toho“ neosobný. Filozof sa tým zameriava na spôsob, akým je z dekonštruktívnej perspektívy potrebné spochybniť moderné oddelenie subjektu a objektu. Zapnuté záver, upozorňuje filozof, akékoľvek tvrdenie, ktoré by tvrdilo, že „dekonštrukcia je X“ pod logickou formou „S je P“, by bolo irelevantné, pretože by v žiadnom prípade neexistovala vymedziteľná podstata.

Dekonštrukcia ako reťaz

Ako sme už povedali, dekonštrukciu nebolo možné definovať. Je to však slovo, ktoré možno nahradiť radom, reťazcom významov, ku ktorým Derrida zvyčajne sa opakuje v celom svojom teoretickom korpuse: "písanie", "stopa", "rozdiel", "doplnok", "hymen", "liek"," okraj "," obvod "," parergon " atď. Zoznam tvorí vždy otvorený reťazec, pretože žiadne slovo mu nemôže dať uzavretý, „sčítací“ význam; logika významu tu bude vždy odkazovať na iný otvorený význam v rámci nekonečného reťazca substitúcií.

Na záver stojí za zmienku, že filozofická dekonštrukcia ovplyvňovala také rozsiahle oblasti, ktoré presahovali od r. architektúra až pokým gastronómia.

Konzultovaná bibliografia

DERRIDA, J. (1997) „List a priateľ japončina“. Preklad Cristiny de Peretti, v dobe dizertačnej práce: Dekonštrukcia a konceptuálne implikácie, Proyecto A Ediciones, Barcelona, ​​​​str. 23-27. Digitálne vydanie Derrida v španielčine.