Pojem v definícii ABC

Zhmotňovanie antisemitských bludov nacistov a ich sympatizantov od roku 1933 do konca II. svetovej vojny, vošiel do histórie s výslovným názvom holokaust, čo je termín, ktorého preklad do hebrejčiny je Šoa.

Ako šoa alebo holokaust je známy masaker viac ako šiestich miliónov Židov spáchaný v Európe Tretej ríše za asistencie rôznych spojeneckých štátov a tisícok antisemitov z krajín zaneprázdnený.

Hlavným a možno najznámejším nástrojom v rukách nacistov na spáchanie tohto zverstva boli koncentračné tábory a tábory smrti, no nebol to jediný.

Treba tiež poznamenať, že ak bola židovská komunita hlavným cieľom o nacizmu v Európe etnicky „čistiť“ a podľa ich presvedčenia územia, ktoré dobývali, nebol jediný: Cigáni, Slovania, ale aj iné ľudské skupiny diskriminované z rôznych dôvodov, ako sú homosexuáli, Jehovovi svedkovia alebo politickí rivali ako napr. komunisti. Zoznam je dlhý.

Slovo holokaust sa však v tomto kontexte väčšinou používa na označenie prenasledovania a masového vraždenia Židia, keď hovoria o iných prípadoch, ako je „cigánsky holokaust“ alebo „holokaust homosexuálov“, aby sa odvolávali na ten istý proces, ktorým utrpeli kolektívov.

Antisemitská tradícia bola v tom čase rozšírená na celom Západe.

A pochádza z prvých dní prijatia kresťanstva ako štátneho náboženstva Rímska ríša Konštantínom, pravdepodobne ako spôsob, ako sa zbaviť prenasledovania, ktorému bolo kresťanstvo vystavené vo svojich počiatkoch. a hľadať obetného baránka v inej komunite, na ktorú by sa dal nasmerovať hnev spoločnosti v časoch napätia z dôvodov rôzne.

Židovské komunity tak už boli po celý čas prenasledované stredovek, s obdobiami relatívneho pokoja, ktoré však neuhasili uhlíky pretrvávajúcej antisemitskej nenávisti v celej západnej spoločnosti.

Pogromy, ku ktorým došlo vo východnej Európe, najmä v cárskom Rusku a Dreyfusova aféra vo Francúzsku môžu byť paradigmatickými príkladmi tejto antisemitskej nenávisti v spoločnostiach založených na oboch koncoch Európe.

Mladý Hitler sa naplnil pangermánskym a antisemitským nacionalistickým diskurzom, znovu založil DAP na NSDAP a pridal k nemu silný antisemitský odtlačok.

Sám už vo svojom diele Mein Kampf ohrozoval židovskú komunitu a jeho nástup k moci v roku 1933 mu len umožnil zhmotniť všetku nenávisť voči tejto komunite. Navyše, zvyšok nacistických šerifaltov bol tiež antisemitský.

Zákazy a obmedzenia začali rýchlo, rovnako ako zneužívanie voči židovskej komunite, ktoré bolo vnímané ako občanmi druhej kategórie v národnom socialistickom Nemecku a na ríšskych územiach, ako je Rakúsko, keď bolo začlenené v roku 1938.

Dovtedy žila rakúska židovská komunita pomerne pokojne, ale od r Anšlus videli, koľkí z tých, ktorí boli dovtedy ich milými susedmi, sa stali ich mučiteľmi.

Začiatok druhej svetovej vojny zaznamenal eskaláciu mučeníckej smrti židovskej komunity.

Najmä na východe, kde nacisti bojovali proti vstupujúcim Židom a Slovanom krv a oheň v mnohých mestách, ale aj na západe, kam ich prenasledovali deportovať ich.

Pozoruhodný je prípad Dánska, kde keď povinnosť Židov nosiť na hrudi žltú Dávidovu hviezdu, na druhý deň celú populácia (dokonca aj samotný kráľ Cristián X.) ho nosil na chlopni a „záhadne“ zmizlo celé židovské obyvateľstvo krajiny... Samozrejme, táto záhada je pochopená, keď je známe, že dánsky odboj sa zasvätil prevozu Židov na lodiach do Švédska, aby ich zachránil.

Nacistické etnické čistky na okupovaných územiach začali r Einsatzgruppen, nejaké komandá SS, ktoré okamžite nasledovali predvoje ríšskych vojsk, a ktorých úlohou bolo zároveň „vyčistiť“ miesto.

Tieto komandá patrili k jednotkám SS a ich taktika na vyhladenie obyvateľstva okupovaných miest patrí medzi najkrutejšie, aké kedy boli videné, od masové streľby, vypaľovanie budov s ľuďmi vo vnútri, kopanie veľkých jám, kde sa používalo nehasené vápno na chemické spaľovanie chudobných zaživa obetí.

Niektoré z týchto metód spôsobovali u ich páchateľov psychické problémy; Zabiť niekoho, aj keď to považujete za „podľudské“, ako nacisti považovali za iné „rasy“, by nemalo byť jednoduché.

Teda spôsob Einsatzgruppen bola na ústupe, ale aj preto, že sa zmenilo znamenie vojny a Os musela prejsť cez defenzívu.

V týchto a nasledujúcich akciách sa nacistickí zločinci snažili ubezpečiť tých, ktorých sa chystali zmasakrovať, a ubezpečili ich, že budú presídlení.

Boli prinútení opustiť svoje veci, ktoré by neskôr vyplienil samotný národný socialistický režim, aby zaplatili vojnové náklady alebo osobný zisk svojich vodcov.

To isté sa stalo s obyvateľstvom deportovaným do get, kde sa zhromaždili v očakávaní horšieho osudu (hoci o tom nevedeli).

Gettá boli spôsobom, ako koncentrovať Židov pred ich odvozom do koncentračných, pracovných a vyhladzovacích táborov.

Nachádzali sa v mestách a reprodukovali model známy už od stredoveku: uzavretie štvrte alebo sektora pomocou múrov a sústredenie židovského obyvateľstva tam.

Z týchto get odišli len pracovať do tovární, kde Židia pracovali v otroctve pre nacistov, často v r. výroby určené na vojnové úsilie Osi.

V nich existovala rada s názvom Judenrat, ktorá bola riadiacim orgánom geta v zložení pozoruhodnými Židmi a policajným zborom, ktorý často konal násilne proti svojim vlastným spoluobčania. Mnohí z týchto agentov a členov Judenratu možno považovať za spolupracovníkov, ktorí využívali tzv násilie proti svojim, aby prežil situáciu.

Vinný? Položme si otázku, každý z nás, čo by sme doteraz robili v extrémnej situácii. Je veľmi ľahké povedať, že by sme nespolupracovali, ale... pohodlne sedieť na gauči, to sa ľahko povie. Bolo by pekné, keby na túto otázku opäť nikto nevedel vedome odpovedať, no zdá sa, že ľudstvo sa nič nepoučilo a naďalej sa navzájom vraždíme.

Keď sa vrátime k danej téme, getá predstavovali spôsob koncentrácie židovského obyvateľstva čakajúceho na presun do koncentračného a/alebo vyhladzovacieho tábora.

Presúvanie mala na starosti gigantická železničná sieť, ktorú svedomito využívali nacisti Židia z get (miesta, kde boli sústredení všetci židovskí obyvatelia regiónu) až po poliach.

V táboroch boli Židia zbavení majetku, ktorý ešte mali. Na rozdiel od bežného zjednodušenia, ktoré všetci robíme, nie všetky tábory boli vyhladzovacími tábormi, ale boli koncentračné, pracovné a vyhladzovacie, alebo také, ktoré spĺňali viaceré funkcie.

V táboroch podľa možnosti vzrástla brutalita a Židia boli systematicky vyhladzovaní.

Vediac, že ​​zverstvá, ktoré spáchali, boli zločiny a víťazi ich potrestajú, Nacisti sa pokúšali odstrániť fyzické dôkazy, spálili dokumentáciu a dokonca zničili koncentračné tábory celé čísla.

Z tohto dôvodu generál Eisenhower, hlavný veliteľ spojeneckých síl na európskom západnom fronte, prinútil obe Americkí vojaci, ako aj civilisti zo susedných miest, aby videli hrôzy tábora Ohrdruf, keď to tak bolo prepustený.

Americký generál vycítil, že jedného dňa sa nájdu jednotlivci, ktorí budú popierať holokaust, a tak chcel, aby existovali svedkovia a dôkazy.

Po šiestich miliónoch obetí, v ktorých sa odhaduje židovský holokaust, ku ktorým treba pripočítať Rómov, Slovanov, homosexuálov a väzňov iných etnických skupín alebo ktorí tam boli napr. ich politické pozície alebo za odpor proti okupácii by zahynuli, skutočne, dnes sú takí, ktorí sa snažia popierať alebo minimalizovať zločiny tam spáchané, holokaust, šoa v Áno.

A napriek tomu, že sa ľudstvo v povojnovom období zdalo, že sa sprisahá, aby sa takéto barbarstvo už neopakovalo, videli sme to znova a nedávno. Balkán, vojna v Sýrii, zadržiavaní subsaharskí migranti území Líbyjská...

Pokračujeme bez učiť sa našich chýb a páchania rovnakých zverstiev.

Foto: Fotolia - Volha

Témy v šoa