Stanovisko ohrozených zvierat

Musíme eticky myslieť na rastúci zoznam zvierat, ktorým hrozí vyhynutie

Vymieranie, ako vieme, je v prírode veľmi častým a častým javom. Ich stopy sme videli vo fosílnych záznamoch, ktoré nám odhaľuje geografia: vo veľmi dávnych dobách boli kataklizmatické udalosti, ktoré radikálnou zmenou prostredia dotlačili k zániku a veľký percentá z druhov ktoré existovali v určitom čase. A tiež sme to videli, v oveľa menšom meradle, v našich dňoch: početné druhy zmizli v dôsledku vplyvu dominantného druhu na planéte, ľudstva.

Existuje množstvo prípadov, ktoré možno nahlásiť, od slávneho vtáka Dodo, vyhynutého v 17. storočí, až po nosorožca severného bieleho, ktorého posledný samec uhynul v Sudáne v roku 2018. Skoré obavy z vplyvu ľudských ambícií na populácia tohto druhu vznikol v polovici 16. storočia, keď sa ukázalo, že nepretržitý lov zvierat viedli k vymiznutiu najcennejších druhov. Ale prvé zákazy a lovecké rezervácie prišli v 19. storočí, keď už existovalo veľa endogénnych druhov ktoré boli v Európe vyhynuté: zubr európsky, euroázijský kôň a európsky býk, za príklad.

Vymieranie druhov na celosvetovej úrovni sa odvtedy zrýchlilo, keďže škody spôsobené lovom a rybolovom sa pripočítavajú ku škodám spôsobeným znečistením a ničením biotopov prirodzené. Súčasná miera miznutia druhov je za posledných 150 rokov 10 až 100-krát vyššia ako v akomkoľvek inom období masového vymierania v geologickej minulosti. Ľudské bytosti spôsobujú ochudobňovanie biodiverzita planéta, a ak sa čoskoro nič nezmení, vyhynuté druhy môžu byť v miliónoch.

čo s tým robiť? Ako premýšľať o tejto dileme? Je naozaj našou úlohou chrániť život iných druhov alebo by sme to mali považovať za najtemnejšiu časť evolúcie? Aká je etická perspektíva, ktorú by sme mali v tomto smere predpokladať?

Za prežitím najschopnejších

Pred miliónmi rokov, keď vznikli prvé fotosyntetické bunkové organizmy, teda keď sa fotosyntézou sa atmosféra začala napĺňať novým prvkom, ktorý bol dovtedy vzácny: kyslíkom. A tak nastala Veľká oxidácia, ktorá spôsobila masové vymieranie vtedajších živých bytostí. Kým tak či onak nevznikli prví, ktorí vedeli dýchať: využite výhody nového nadbytočného materiálu na získanie energie.

Bola to kľúčová udalosť v evolúcii života, aj keď to stálo strašnú cenu: vyhynutie tisícok celých druhov. Ale bez nej by svet, ako ho poznáme, nemohol existovať. Preto by sme mali byť vďační za vyhynutie týchto druhov? Nestane sa to isté s vyhynutím 75 % existujúceho života na konci jurského obdobia, v takom prípade, ktorý vyhladil dinosaury a ich veľkých príbuzných?

Vyhynutie je bezpochyby amorálna udalosť, niečo, čo sa len stane, no prináša so sebou nepredvídateľné následky. Najmä ak ide o radikálnu zmenu v strome života, ako sa to stalo v príkladoch predchádzajúce, alebo ako ten, ktorý si my ľudia vytvárame svojou priemyselnou činnosťou a svojím spôsobom zo života. To znamená, že vyhynutie je sila, ktorá eliminuje najmenej vhodné bytosti a otvára priestor pre tie najlepšie prispôsobené, ktoré prídu, pretože život si tak či onak vždy razí cestu.

Takže možno problém ochudobnenia bióm Svet by sa dal pochopiť pod týmto pohľadom, ale nie myknúť plecami a pozerať sa inam, ale pochopiť riziká spojené s nútením života vybrať si iné cesty. Môžeme predpovedať druhy zvierat, zeleniny, huby alebo mikroorganizmy ktorý sa dokáže prispôsobiť plastom znečistenému svetu, ktorý si vytvárame? Sme schopní vzdať sa biologických, medicínskych a fyziologických pokladov, ktoré so sebou prináša zmiznutie toľkých druhov? Nezabúdajme, že poznáme len percento z celkového počtu existujúcich druhov, ale aj tie neznáme druhy trpia našou prítomnosťou.

Riziká budúceho sveta

Z tohto pohľadu nie je vyhynutie známych druhov dilemou len pre nich, predurčené k zániku tvár Zeme, ale pre naše vlastné budúce generácie, vystavené adaptačnému tlaku, ktorý nedokážeme predpovedať. Akým pandémiám budú musieť čeliť? Aké nové nebezpečné druhy? Dokáže sa ľudstvo prispôsobiť svetu, ktorý vytvárame?

Na tieto otázky nemáme odpoveď, ale máme ich dosť. vedecké poznatky premýšľať o nich a odpoveď musí byť teda etickým jadrom nášho správania. Vymieranie živočíšnych druhov je nemorálne okrem iného aj preto, že odhaľuje, že práve svet, ktorý nám dal vzniknúť, tj. svet, v ktorom sme sa objavili ako druh, sa stáva iným, ktorý nie je nevyhnutne kompatibilný s naším existencie.

Na druhej strane sa nám nemusí zdať veľa, že niektoré druhy hmyzu zmizne, ale je nemožné predvídať chvost, ktorý zanechá svoju prázdnotu. Niet pochýb o tom, že ich miesto skôr či neskôr zaujmú nové druhy, no nevieme aké, ani nevieme ako budú reagovať na selektívny tlak, alebo ako naše vzťahy s oni.

Vymieranie zvierat preto treba brať ako znepokojujúci príznak sveta, ktorý mizne a prichádza iný, neznámy, a v ktorom možno nemáme bezpečné miesto. Veď kto nám zaručí, že budeme najzdatnejší? A ako dlho môžeme túto otázku ignorovať?

Referencie:

• „Názorová žurnalistika“ v Wikipedia.
• „Ohrozené druhy“ v Wikipedia.
• „12 zvierat, ktorým v roku 2021 hrozí vyhynutie“ v BBVA.
• „Ohrozené zvieratá“ v National Geographic.

Čo je to názorový príspevok?

A názorový príspevok je typ novinárske písanie, bežného vystupovania v písanej tlači, v ktorej sú vyjadrené názory a úvahy autora signatár, ktorým je zvyčajne osoba s právomocou v danej veci alebo ktorej perspektíva sa v rámci spoločnosti.

Názorové články sú subjektívneho, osobného a argumentačného charakteru, keďže v nich autor hľadá propagovať svoj názor medzi čitateľmi, to znamená presvedčiť ich, aby interpretovali jeho realitu spôsobom.

Nasledujte s: