10 príkladov hymny

A hymna je básnická, spievaná alebo hudobná skladba, v ktorej sú chválení alebo chválení bohovia, svätci, hrdinovia či významné postavy. V hymnách sa oslavujú aj významné udalosti alebo je znázornená identita národa či komunity. Napríklad: La Marseillaise (francúzska hymna).

Hymna patrí k lyrika poézie, pretože sprostredkúva pocity a myšlienky povýšenia a oslavy a pretože v jej vyjadrení prevláda subjektivita nad objektivitou.

Hymny menili svoje kvality v rôznych časoch. V dávnych dobách ich spieval zbor a zameriavali sa na chválu božských alebo mytologických bytostí.

V stredoveku boli spojené s katolíckou liturgiou, vo všeobecnosti ich spieval jeden alebo viacerí ľudia v rôznych typoch obradov a ospevovali kresťanské božstvá.

Od osemnásteho storočia začali označovať prírodné prvky a neskôr sa začali používať na reprezentáciu komunity. To je prípad národných hymien, ktoré odrážajú identitu národa.

• Pozri tiež: typy básní

Charakteristika hymny

• Témy. Témou hymny môžu byť životy alebo skutky bohov, hrdinov, svätých alebo dôležitých osobností; pamätné udalosti alebo reprezentatívne prvky národa alebo komunity.
  instagram story viewer
• Štruktúra. Štruktúru hymny tvoria strofy (sady verše) a v mnohých prípadoch refrénmi alebo refrénmi (strofy, ktoré sa opakujú v rôznych častiach skladby).
• Rozprávanie Y popis. V hymne je veľmi bežné, že sa rozprávajú o rôznych udalostiach alebo že sa opisujú charakteristiky predmetu. V oboch prípadoch je vždy použitý slávnostný a emotívny tón.
• Rétorické figúry. Rečové figúry sa často používajú v hymnách, ako napr portrét, hyperbola alebo prirovnanie, s cieľom urobiť estetickú kompozíciu.

príklady hymny

1. Fragment piesne „Hymna III – Apollovi“ (Predpokladá sa, že bol napísaný medzi rokmi 660 a 585 n. l. C.), od Homera

Jeho otec dáva tento nektár v zlatom pohári,
pozdravil svojho syna a potom ostatné božstvá 
tam sa usadia; radujte sa augustový Leto 
pretože porodila mocného syna, vyzbrojeného lukom.
Zdravie, požehnaný Leto, pretože si porodila slávne deti,
Suverénny Apollo a šípová Artemis,
ona v Ortygii a on v skalnatom Delose,
opierajúc sa o vysokú horu, eminenciu Cinto,
veľmi blízko palmy, vedľa prúdov Inopo.
Ako budem oslavovať teba, ktorý si oslavovaný vo všetkých 
hymny?
Všade, Phoebus, sa ponúka materiál na piesne 
tvoja česť,
či už je to na pevnine, chovateľ jalovíc, či je to na ostrovoch;
všetky strážne veže sú vám príjemné, vysoké vrchy 
vysokých hôr a riek, ktoré sa vlievajú do mora,
výbežky, ktoré idú do vôd a 
morské zátoky. (…)

1. Úryvok z "Hymny na Zeus" (280 pred Kr C.), z Callimacha

1. „K Hekaté (matke sveta)“ (napísané v neskorej antike), Anonym

Enodia Triple Hecate, rozkošná dáma
pozemských, vodných bytostí, hviezdneho priestoru;
podzemné, zabalené do žltého plášťa,
ochraňuj nás temnými duchmi, ktorí prenasledujú tvoju mrákotu!
Chvála ti, Persea, osamelé božstvo!
Ty, ktorý držíš kľúče od sveta, neomylný,
ktorý šantí s jeleňom, nočný lovec,
neporaziteľný panovník na čele s býkmi,
Vodiacu, vychovávajúcu nymfu, ktorá sa túla po horách, počúvaj 
prosiacim, ktorí svojimi svätými obradmi uctievajú tvoju moc,
 priveď pastierov vysokej povahy na našu stranu.

1. „Prvá nedeľná hymna chvály“ (koniec 4. storočia nášho letopočtu) C.), svätého Ambróza

večný tvorca vecí,
Ty vládneš nociam a dňom,
A striedanie svetla a tmy
Zbavíte sa únavy života.

Privolanie svetla z tieňov
Hlásateľ slnka zvyšuje hlasy:
Nočná jasnosť cestujúcich,
To oddeľuje noc od noci.

Keď to počujeme, hviezda stúpa
A konečne vymaže temnotu zo vzduchu,
Nato zástup duchov
Zlí ukončia svoje zlé skutky.

S týmto hlasom, ktorý oživuje naut
Vlny oceánu sa upokojujú,
Týmto hlasom až na samotný kameň
Cirkev si pamätá svoju chybu.

Kohút spieva a volá spiaceho
Vyčíta ľahké stoličky a pokarhá
Pre tých, ktorí odolávajú ich piesni.
Vstaňme teda odhodlane.

Kohút spieva a nádej je znovuzrodená,
Obnovte zdravie zraneným,
Zlodejova dýka sa vráti do pošvy
A viera sa prebúdza v padlých,

Daj oči, Pane, na tých, ktorí váhajú,
A nech si každý opraví svoj pohľad:
S ním podporíte tých, ktorí sa potkýnajú.
a prinútiš ho zaplatiť za svoj zločin v slzách,

Osvieť naše zmysly svojim svetlom,
Rozptýliť strnulosť našich myslí,
a buď prvý, komu vďačný,
Nech naše hlasy stúpajú, keď zaznejú.

Pochválen buď večný Otec,
Rovnako ako jeho Syn Ježiš Kristus
A rovnako ako Duch Paraklét,
Teraz a navždy a navždy.

1. "Zbožňujem ťa s oddanosťou" (koniec 13. storočia), od svätého Tomáša Akvinského

S oddanosťou ťa zbožňujem, skrytý Bože,
skutočne skryté pod týmito zjavmi.
Moje srdce sa ti úplne podriaďuje,
a úplne sa poddá, aby ťa rozjímal.

Pri posudzovaní Teba je nesprávny zrak, hmat, chuť;
ale ucho stačí pevne uveriť;
Verím všetkému, čo povedal Syn Boží:
nič nie je pravdivejšie ako toto slovo pravdy.

Na kríži sa schovalo len božstvo,
ale skrýva sa tu aj ľudskosť;
verím však a vyznávam oboje,
a ja sa pýtam, čo si ten kajúci zlodej pýtal.

Nevidím vredy tak, ako ich videl Tomás 
ale vyznávam, že ty si môj Boh:
daj mi veriť viac a viac v Teba,
Môžem na teba čakať a milovať ťa.

Pamiatka smrti Pána!
Živý chlieb, ktorý dáva život človeku:
Daj mojej duši, že žijem z Teba 
A nech si vždy vychutnám tvoju sladkosť.

Pane Ježišu, dobrý Pelikán,
očisti ma, nečistého, svojou krvou,
z ktorého sa môže uvoľniť jediná kvapka 
všetkých zločinov na celom svete.

Ježiš, ktorého teraz vidím skrytého,
Prosím ťa, aby sa mi splnilo to, po čom tak veľmi túžim:
že pri pohľade na svoju tvár tvárou v tvár,
Môžem byť šťastný, keď vidím tvoju slávu. Amen.

1. Fragment z "Hymny na nesmrteľnosť" (začiatok 19. storočia), od Josého de Espronceda

Zdravas, stvoriteľský plameň sveta,
ohnivý jazyk večného poznania,
čistý zárodok, plodný princíp,
že si pripútaš smrť k nohám!

Podnecujete inertnú hmotu,
prikážeš jej, aby sa dali dokopy, aby žili,
vymodelujete jeho bahno a vytvoríte
tisíce bytostí nekonečných foriem.

Zbytočne rušte svoje diela
smrť možno víťazná;
z jeho zvyškov zdvihnite ruku
nové diela opäť triumfujú. (…)

O živote v hlbokom oceáne
človek sa vznáša v neustálom švihu,
a hojne si rozliať ruku
tvorivé semienko vo vašej bytosti.

Slabý muž, zdvihni čelo,
vlož svoju peru do jej večného prúdu;
budeš ako slnko na východe,
budeš ako svet nesmrteľný.

1. Fragment „Národnej hymny Peru“ (1821), od José de la Torre Ugarte (texty) a José Bernardo Alcedo (hudba)

Refrén

Sme slobodní, buďme vždy
a skôr ako slnko zaprie svoje svetlá,
že zmeškáme slávnostný sľub
že krajina povýšila na Večný.

 Verš I

Peruánci boli dlho utláčaní
zlovestná reťaz vliekla;
odsúdený na kruté otroctvo
dlho v tichosti zastonal.
Viac len posvätný plač
Sloboda! Na jeho brehoch bolo počuť,
chvenie otrokov,
ponížený krk zdvihol.

Verš II

Už rinčanie nahnevaných reťazí
že sme počuli tri storočia hrôzy,
slobodných k posvätnému kriku
že svet v úžase počul, prestal.
Všade sa svätý Martin zapálil,
Sloboda, sloboda, vyslovené,
a otriasa jeho základňou Andami
oznámili to, tiež jedným hlasom.

Verš III

S jeho vplyvom sa prebúdzajú národy
a ako blesk prebehol názor;
z úžiny do krajín ohňa
z ohňa do zamrznutého kraja.
Všetci prisahajú, že prerušia spojenie
že príroda obom svetom odoprela,
a zlomiť to žezlo v Španielsku,
sa hrdo opieral o oboch. (…)

1. "Hymna Valencijskej komunity" (1909), Maximiliano Thous Orts (texty) a José Serrano Simeón (hudba)

Ponúknuť Španielsku novú slávu
Náš kraj vedel bojovať!
už v dielni a na poli sa ozývajú
piesne lásky, hymny pokoja!
Choďte do regiónu
ktorý napreduje vo víťaznom pochode!

Prichádza mi darovať záhradu
bohatstvo, ktoré si cení,
a voda šumí pieseň radosti
ktorá sa zrodila v rytmoch maurskej gitary.

veliť umeleckým paladinom,
že vám ponúkajú svoje vavríny
a pri tvojich nohách, sultána, sa moje záhrady starajú
tapiséria ruží, tuberózy a karafiátov.

Poskytujú bohatý poklad
pomarančové háje na brehoch riek;
visiace zhluky zlata
pod oblúkmi paliem.

Zvuky, milovaný hlas
a vo víťaznom tempe sú,
úsvitu poznámky
spievajú o víťazstve kraja.

Zobuďme sa, Valencijčania!
že náš hlas
svetlo pozdravuje
nového slnka!

Ponúknuť Španielsku novú slávu
Náš kraj vedel bojovať!
už v dielni a na poli sa ozývajú
piesne lásky, hymny pokoja!

Vznášať sa vo vzduchu
naša pani!
Sláva vlasti!
Nech žije Valencia!
Naživo! Naživo! Naživo!

1. "mexická štátna hymna" (1854), Francisco González Bocanegra (texty) a Jaime Nunó (hudba)

Refrén

Mexičan k vojnovému pokriku
Oceľ sa pripravuje a nevesta,
a nech sa zem trasie vo svojich stredoch
na hlasný hukot dela.
A nech sa zem trasie vo svojich stredoch
na hlasný hukot dela.

Verš I

Cina Oh Homeland! tvoje olivové chrámy
pokoja, božský archanjel,
že v nebi je tvoj večný osud
Božím prstom to bolo napísané.
Ale ak si trúfam na cudzieho nepriateľa
znesvätiť svoju pôdu jej rastlinou,
myslite Ó, milovaná krajina! než nebo
S každým synom ti dal vojaka.

Refrén

Verš II

Vojna, vojna bez prímeria tomu, kto sa snaží
krajiny poškvrniť erby!
vojna, vojna! vlastenecké transparenty
vo vlnách krvi máčať.
Vojna, vojna! v horách, v údolí,
hromu strašné delá
a zvučné ozveny rezonujú
s hlasmi ¡Union! Sloboda!

Refrén

Verš III

Predtým, vlasť, nech sú vaše deti bezbranné
Ohnite ich krky pod jarmo,
tvoje polia sú zaliate krvou,
Noha mu dupala do krvi.
A vaše chrámy, paláce a veže
kolaps s hrozným nárazom,
a jeho ruiny existujú a hovoria:
Z tisíca hrdinov tu bola vlasť.

Refrén

Strofa IV

Vlasť! Vlasť! tvoje deti ti prisahajú
vydýchni na svoje oltáre svoj dych,
ak polnica s jej bojovným prízvukom
Vyzýva ich, aby bojovali so statočnosťou.
Pre vás olivové girlandy!
spomienka pre nich na slávu!
vavrín pre vás víťazstva!
hrob pre nich cti!

Refrén

1. Hymnus na dona Pedra Calderóna de la Barcu na druhé storočie jeho smrti (1881), Ventura Ruiz Aguilera (texty) a Tomás Bretón (hudba)

Referencie

• Germ Manuály. (s.f.). Umenie robiť verše.
• Montaner, A. (2015). Slovník žánrov a lyrických modalít hispánskej literatúry. DOI: 10.13140/RG.2.1.2607.5368
• Rubio Escudero, C. (2015). Hymna. In Španielsky slovník medzinárodných literárnych pojmov. Získané 9. mája 2022 z http://www.proyectos.cchs.csic.es/detli/sites/default/files/Himno.pdf

Nasledujte s:

• ódy
• Eklóga
• Epigram
• sonety
• Som lyrický a poetický
• druhy poézie