10 príkladov Letrilla

The letrilla Ide o krátku básnickú skladbu, ktorá má vo všeobecnosti satirický alebo burleskný tón a zvyčajne sa zaoberá rôznymi témami, ako sú oslavy, náboženstvo alebo láska. Napríklad:"Čo ješ, človeče?" od Luisa de Góngora.

List patrí lyrika, pretože vyjadruje subjektivitu, teda myšlienky, úvahy, predstavy a pocity básnického ja.

Tento typ báseň Je charakteristická pre španielsky zlatý vek a napísali ju renomovaní autori ako Luis de Góngora a Francisco de Quevedo.

• Pozri tiež: barokové básne

Charakteristika listu

Niektoré vlastnosti listu sú:

• Témy. Letrilly sa môžu zaoberať rôznymi témami, ale vo všeobecnosti odkazujú na tému satirickým alebo burleskným spôsobom.
• Štruktúra. Písmená sú zložené z strofy šesťslabičných (šesťslabičných) alebo osemslabičných (osemslabičných) veršov a majú rýmovať buď asonant. Okrem toho majú refrény odkazujúce na hlavnú myšlienku kompozície, ktoré sa opakujú na konci každej strofy a vo väčšine prípadov sú zvyčajne na začiatku básne.
• Rétorické figúry. V letrillas sa používajú rôzne rétorické figúry, ako napr
  instagram story viewer
  hyperbola, porovnanie, irónia a metafora, aby sa dosiahol estetický efekt.

príklady textov

1. "Učte sa, kvety vo mne", od Luisa de Gongora (1561-1627)

Učte sa, Kvety, vo mne
Čo prešlo zo včerajška na dnešok,
že som sa včera čudoval,
a dnes ešte stále nie som môj tieň.

Včera mi svitanie dalo kolísku,
rakvová noc mi dala;
bez svetla by zomrel, ak nie
Mesiac mi ju požičia:
No nikto z vás
prestaň takto končiť
Učte sa, Kvety, vo mne
Čo prešlo zo včerajška na dnešok,
že som sa včera čudoval,
a dnes ešte stále nie som môj tieň

Sladká útecha karafiát
je to v mojom malom veku,
pretože kto mi dal deň,
dvaja mu sotva dali:
májovky zo sadu,
I cardena, karmínová.
Učte sa, Kvety, vo mne
Čo prešlo zo včerajška na dnešok,
že som sa včera čudoval,
a dnes ešte stále nie som môj tieň

Kvet je jazmín, áno krásny,
nie najživšie,
No trvá to ešte pár hodín.
Aké hviezdne lúče má?
ak kvitne jantár, je to ona
kvet, ktorý v sebe uchováva.
Učte sa, Kvety, vo mne
Čo prešlo zo včerajška na dnešok,
že som sa včera čudoval,
a dnes ešte stále nie som môj tieň

Wallflower hoci hrubý
vo vôni a vo farbe,
viac dní vidí ako iný kvet,
Pozrite si tie z celého mája:
čuduj sa, že chcem
a nie živá stena.
Učte sa, Kvety, vo mne
Čo prešlo zo včerajška na dnešok,
že som sa včera čudoval,
a dnes ešte stále nie som môj tieň

K žiadnemu väčšiemu kvetu
podmienky udeľuje Slnko
že k vznešenej slnečnici,
Matuzalem z kvetov:
oči sú lichotivé
Koľko listov som v ňom videl?
Učte sa, Kvety, vo mne
Čo prešlo zo včerajška na dnešok,
že som sa včera čudoval,
a dnes ešte stále nie som môj tieň

1. "Peniaze sakristiána", od Luisa de Gongora (1561-1627)

Peniaze sakristiána
spievajú prichádzajú a spievajú odchádzajú.

Tri posledné, ak to nebol pár,
boli hlavným kľúčom
okázalosti, ktorú nám dnes ukazuje
úkryt slnka.
S perím lietať
vyšiel jeho syn,
čo devastuje to, čo on sám,
a loquilla hijuela
Amber chce jervillu
to popiera Cordovan.
Peniaze sakristiána
spievajú prichádzajú a spievajú odchádzajú.

Dvaja Trójania a dvaja Gréci,
so svojou žiarlivou tvrdohlavosťou,
o dva dni vyzbrojujú Helenu
šperky a tašky;
keďže sú to peniaze pre nevidomých,
a nie zarobené modlitbami,
prijíma majiteľov darčekmi
a rabicano vrátnik;
jeho veľkosť je trpaslík,
jeho melarchia, darebák.
Peniaze sakristiána
spievajú prichádzajú a spievajú odchádzajú.

Právnik skutočne pracuje
palác, prečo vieš
aký záujem a nezmysel
na kameňoch robia znak;
urob to neskôr v nemocnici
sokoliar holohlavý,
komu dcéra a srdce
dal veno, ktoré sa mu páčilo,
pre ženu, kata,
za veno, jastrab.
Peniaze sakristiána
spievajú prichádzajú a spievajú odchádzajú.

S dvoma hrsťami slnka
a štyri hody kockami
opakovať druhý vojak
pre grófa z Tirolska;
fénix, urob to, španielčina,
zlatý náhrdelník a krásne perie;
vydávať tieto iskry
z jej šperkov a šťastia
premení ho na červa,
taký galantný vták.
Peniaze sakristiána
spievajú prichádzajú a spievajú odchádzajú.

Dedič ten oheň a železo
rozmaznaných štyroch príbuzných,
našiel piateho so zubami
česanie plešiny na pór;
zdedené šťastím alebo omylom,
a jeho obžerstvo neodpúšťa;
capona nové morky
zatiaľ čo francolinská návnada,
a nakoniec pri jej stole Eva
vždy pokúša Adama.
Peniaze sakristiána
spievajú prichádzajú a spievajú odchádzajú.

1. "Pošli lásku vo svojej únave", od Luisa de Gongora (1561-1627)

Pošli lásku vo svojej únave
nechaj ho sedieť a nehovor,
ale som spokojnejšia
nech sa povie a nepocíti.

V starom zákone Lásky
tých stránok je veľa
že ten, kto najviac trpí a je najtichší,
to prinesie lepšie výsledky;
najsmutnejší z milenca
že mŕtvy v rukách nepriateľa,
červy ho našli
tajomstvá v bruchu
Pošli lásku vo svojej únave
nechaj ho sedieť a nehovor,
ale som spokojnejšia
nech sa povie a nepocíti.

Veľmi dobre, kto bude viniť
za blázna na čokoľvek
že ako poleno trpí
a ako kameň budem mlčať;
Pošli lásku, čo ja pošlem,
že myslím veľmi bez umenšovania
osloboď môj jazyk
a k jeho zákonom obr.
Pošli lásku vo svojej únave
nechaj ho sedieť a nehovor,
ale som spokojnejšia
nech sa povie a nepocíti.

Viem, že ma musia vyviesť
v aute s roubíkom,
keď sa láska dostane na pravú mieru
zločinci za to, že sa vyjadrili;
ale plánujem sa sťažovať,
v pocite ukrivdenosti,
pretože hukot mora sa zmenil
keď ťa unaví vietor.
Pošli lásku vo svojej únave
nechaj ho sedieť a nehovor,
ale som spokojnejšia
nech sa povie a nepocíti.

Viem o niekoľkých mladých
ktorý je veľmi informovaný
že skôr Cupid drží
ten, kto zachováva svoje tajomstvo;
a ak indiskrétny zomrie
milujúceho býka,
zomrie bez priznania
za to, že neobviňuje svojho nepriateľa.
Pošli lásku vo svojej únave
nechaj ho sedieť a nehovor,
ale som spokojnejšia
nech sa povie a nepocíti.

1. "Moja nejasná nádej", od Luisa de Gongora (1561-1627)

Moja nejasná nádej
zostalo nejasné, ach smutné!
Kto videl krídla z vosku
ako zle im moje Slnko verí!

Odvážne sa oddala vetru
moja nejasná nádej, toľko,
že vlny mojich sĺz
neslávne preslávil svoju drzosť,
no to je celý prvok
urna sĺz je málo.
Čo mám povedať, aby som bol taký šialený,
alebo taká okrídlená trúfalosť?
Moja nejasná nádej
zostalo nejasné, ach smutné!
Kto videl krídla z vosku
ako zle im moje Slnko verí!

Ako nejasné to bolo svetlo
viesť moju nádej
Sakra, sotva dosť
pohľad vo štvrtej sfére.
Zlé stratené. závod
krútenie, nešťastné šťastie
objatý za moju smrť
moja veľkorysá tvrdohlavosť
Moja nejasná nádej
zostalo nejasné, ach smutné!
Kto videl krídla z vosku
ako zle im moje Slnko verí!

1. "Leť, premýšľaj a povedz im", od Luisa de Gongora (1561-1627)

Leť, pomyslel si a povedz im to
Do očí, ktoré ti posielam
že si môj

Žiarlivosť, ktorú ti duša posiela
Pri usilovnom ministrovi,
S registračnými právomocami
A so zlobou špióna;
Ošetrujte vzduch dňa,
Vykročte v noci na chodby
S takými neviditeľnými krídlami
Koľko s jemnými krokmi.
Leť, pomyslel si a povedz im to
Do očí, ktoré ti posielam
že si môj

Váš let s usilovnosťou
A ticho končí
skôr, ako vyprší ich platnosť
Podmienky neprítomnosti;
Že neexistuje spoľahlivý odpor
Takej sklenej viery,
za sklenenou stenou,
A šmirgľové smoothie.
Leť, pomyslel si a povedz im to
Do očí, ktoré ti posielam
že si môj

Pozrite sa na sutiny vášho domu
Z niektorých tuhých vojakov,
že odpúšťajú ich hlad
Ohrozujú mužov;
Takým sa nečudujte,
Pretože, hoci prekrúcajú také
kriminálne fúzy,
Opásajú civilné meče.
Leť, pomyslel si a povedz im to
Do očí, ktoré ti posielam
že si môj

Pre vašu česť a pre moju,
Odhodíš týchto ľudí,
Aké budú pre vás tieto utorky?
Osudovejší ako deň;
No, Argaliina kopija
Už je to vymyslené
Čo viac k zlatým
Aká silná je tá Achilova.
Leť, pomyslel si a povedz im to
Do očí, ktoré ti posielam
že si môj

Ak dovolíte hudobníkom vstúpiť,
Istý bude môj hnev,
Pretože zaisťujú oči
A skákať uši;
Keď oni zahraničné sťažnosti
Spievajte, okrúhle, myslite,
A hlas, nie nástroj
Zoberte svojich súdnych exekútorov.
Leť, pomyslel si a povedz im to
Do očí, ktoré ti posielam
že si môj

1. "Pán money je mocný gentleman", Francisco de Quevedo (1580-1645)

Matka, ponižujem sa k zlatu,
on je môj milenec a môj milovaný,
No z lásky
je vždy žltá.
To potom dublónové alebo jednoduché
robí všetko, čo chcem
Mocný rytier
je pán Money.

Poctený narodený v Indii,
kde ťa svet sprevádza;
príde zomrieť do Španielska
a je pochovaný v Janove.
A kto ho potom privedie na stranu
je to krásne, aj keď je to divoké,
Mocný rytier
je pán Money.

Je Galán a je ako zlato,
farba je rozbitá;
osoba veľkej hodnoty
kresťanský ako maurský;
No, čo dáva a zbavuje slušnosti?
a porušiť akúkoľvek jurisdikciu,
Mocný rytier
je pán Money.

Sú to jeho hlavní rodičia,
a má vznešený pôvod,
pretože v žilách východu
všetky krvi sú skutočné.
A potom je to on, kto robí to isté
vojvodovi a pastierovi,
Mocný rytier
je pán Money.

Kto iný sa nečuduje
vidieť v jeho sláve, bez poplatku,
čo je najmenej v tvojom dome
Doña Blanca z Kastílie?
Ale potom to dáva nízke kreslo
a robí zbabelého bojovníka,
Mocný rytier
je pán Money.

Ich šľachtické erby
Vždy sú také hlavné
že bez ich kráľovských štítov
žiadne dvojité erby;
a potom do tých istých dubov
jeho baník túži,
Mocný rytier
je pán Money.

Na dovoz v obchodoch
a dať také dobré rady
v domoch starých
mačky to držia pred mačkami;
a nuž, porušuje skromnosť
a obmäkčí najprísnejšieho sudcu,
Mocný rytier
je pán Money.

A jeho veličenstvo je také veľké,
hoci ich duely majú dosť,
že s tým, že som urobil izby
nestráca svoju autoritu.
pretože dáva kvalitu
šľachtic a žobrák,
Mocný rytier
je pán Money.

Nikdy som nevidel nevďačné dámy
podľa vašich predstáv a koníčkov,
že do tvárí dublóna
robia svoje lacné tváre;
a robí z nich statočnosť
z koženej tašky,
Mocný rytier
je pán Money.

Majú väčšiu hodnotu v akejkoľvek krajine
(pozri, či je veľmi šikovný)
ich štíty v pokoji
ktoré ich obklopujú vo vojne.
A potom pochová chudobných
a urobí cudzinca svojím,
Mocný rytier
je pán Money.

1. fragment z"Ticho", Francisco de Quevedo (1580-1645)

Sväté ticho vyznávalo:
Nechcem, priatelia, hovoriť;
No, vidíme, že mlčať,
Nikto nebol spracovaný.
Je čas mať rozum:
Nechajte ostatných tancovať na zvuk,
Ticho.

Že sa zahryznú dobrým koncertom
Na najvyššieho koňa
Picadores, ak je nažive,
Cukrári, ak je mŕtvy;
To s prikrytým lístkovým cestom
Dajte nám frízsky koláč,
Ticho.

Čo hľadať názory
Miešajte veľmi hore
Bártulosovi právnici,
Opáti ich manželky.
Ak ich vidíte na stojanoch
ktorí zarábajú viac ako muž,
Ticho.

(…)

Nech príde advokát
Bohatý so svojou krásnou ženou,
Skôr pre jej pekný vzhľad
To pre jeho dobrý vzhľad,
A to pre dobrý vzhľad
Prineste bastardovú bradu,
Ticho.

Aké tóny k tvojej galantnosti
Spievajte Juanilla podvádzanie,
Lebo už pýtajú spev
Dievčatá, ako Nemky;
To v tóne, robiť gestá,
Pýtajte sa bez rýmu alebo dôvodu,
Ticho.

Žena tam na mieste
Že tisíc áut pre radosť,
Bude riadiť štyri kone,
Ktovie, ako ich vyhodiť.
Viem, kto posiela soľ
Tvoje auto ako šunka,
Ticho.

pýtaj sa znova a znova,
Predstierať, že som panenská duša,
Nežná palmová panna,
A jej panenstvo je datované;
A nech to schváli sudca
Krvou holuba,
Ticho.

1. "Jedz to s chlebom", Francisco de Quevedo (1580-1645)

Že starý muž, ktorý zručne
Svieti, farbí a maľuje,
rozmazaný atrament
Na papier jeho hlavy;
To upravuje prírodu
V jeho bláznovstvách I protervo;
Nechajte čierneho havrana svitať,
spiaca biela holubica,
S chlebom to zje.

že stará žena priniesla
Teraz sa chcete baviť
A že sa chceš vidieť, dievča
Bez služby v tomto živote;
nech sa presviedča
To sa bude rodiť každý rok,
Nepochopenie podvodu
Ten, kto si ju berie za ženu,
S chlebom to zje.

Koľko konverzácií
čo je dôvodom na pohŕdanie,
V žene toho, kto je hlúpy
Buďte cenovo dostupnejší;
ktorá sa snúbi s požehnaním
Ten biely s goringom,
bez vydávania
Príbuzenstvo Ríma,
S chlebom to zje.

To v tej sprostej žene
(Toľkí majú dosť obžerstva)
Ukradnite tvár Býka
Križiacka povesť;
Nech si vždy odovzdaný
Z čistej dobrej ženy;
To v nerestiach, ktorými chcete byť
A v trestoch Sodoma,
S chlebom to zje.

Než krajčír, ktorý nás sťahuje z kože
Robte s veľkým citom,
Na klinec závet
Z toho, čo s ňou chytil;
Toľko dlhuje svojej hviezde,
To sú chyby v jeho dielach
Nech sú to zvyšky pre váš dom
Keď sa objaví smrť,
S chlebom to zje.

1. "Prvé písmeno", od Baltasara de Alcazar (1530-1606)

O pani, ktorá dáva neskôr,
Bez toho, aby si povedal „vráť sa popoludní“
Boh ťa ochraňuj.

z ktorého nikto nedostane padáka,
A ten, kto sa o deviatej pýta,
Už nie je dlžný tých desiatich,
Nič, čo od vás žiada;
Z ktorého sa takto jedí,
Akoby nebolo neskoro,
Boh ťa ochraňuj.

čo nedáva žiadnu nádej,
Pretože nesúhlasí s polovicou
Medzi nádejou a nápravou,
Že je dosiahnuté navzájom;
Od koho od jeho výchovy
Vždy nenávidel meškanie;
Boh ťa ochraňuj.

Z toho, kto je v takom bode,
Že všetko trpí,
A ten, kto sa nepýta, ponúka
Čo dáva tomu, kto prosí;
Od toho, kto hovorí, tomu, kto odchádza
Bez toho, aby som sa ho opýtal, že je zbabelec
Boh ťa ochraňuj.

1. Fragment "Nech žije sloboda", od Luisa Zallesa (1832-1896)

Je sladké tráviť život
slobodnejší ako gazela
ako vták, ktorý lieta
Bez toho, aby tomu niekto bránil;
A ako vzduch v púšti
Ano, naozaj!
A nech žije sloboda!

Ako beduín, ktorý opravuje
Váš obchod, kde chcete,
Bez toho, aby ho niečo zahanbovalo,
A bez toho, aby si myslel, že ho to trápi
V ktoromkoľvek meste či dedine,
Aká kaša!
uspokojím sa podľa vôle,
A nech žije sloboda!

Nezaujíma ma zajtrajšok
A čoskoro zabudnem na včerajšok,
Nepotrebujem jesť
A hneď ako jarana,
Ale ak sa ma dotkne smútok,
Mýlia sa
Ak si myslíš, že musím plakať,
A nech žije sloboda!

Interaktívny test na precvičenie

Nasledujte s:

• druhy poézie
• sonety
• ódy
• Epigram
• Idylka
• Hymna

Referencie

• Germ Manuály. (s.f.). Umenie robiť verše.
• Montaner, A. (2015). Slovník žánrov a lyrických modalít hispánskej literatúry. DOI: 10.13140/RG.2.1.2607.5368