Význam hnojív

Serena Cuoghiová
Titul profesora biológie

Vývoj spoločnosti viedol k vytvoreniu modelov života, ktoré by jej umožnili pokryť najzákladnejšie potreby, počnúc v podstate potravou, na ktorú lov primitívna kultúra bola postupne vytláčaná domestikáciou a šľachtením zvierat, rovnako ako zber ovocia, semien a koreňov bol vytláčaný čoraz rozsiahlejším a komplexné. Na dosiahnutie oboch činností, či už spoločne alebo jednotlivo na danom území a ešte k tomu dlhodobo, je potrebné zabezpečiť udržanie úrovne živiny dostupné v pôde, pretože sa vyžaduje veľké rozšírenie pastvín a obilnín určených na kŕmenie zvierat na farmách a v závodoch, ktoré stať sa zdrojom pre ľudí, vyžaduje veľmi úrodnú pôdu, ktorá poskytuje veľké množstvo živín, ktoré sa ľahko asimilujú plodinami, teda hlavným dôležitá je skutočnosť, že je možné udržiavať kvalitu pôdy s primeraným prísunom potrebných hnojív podľa vlastností a špecifických podmienok každého z nich. prípad.

Potreby plodín

Základné prvky pre produkciu plodiny v optimálnych podmienkach sú: 1) prístup k množstvu vody potrebnému na zavlažovanie rastlín; 2) dostatočná drenáž pôdy, ktorá umožňuje rovnováhu ňou zachovanej vlhkosti; 3) prirodzený alebo indukovaný priechod prúdenia vzduchu, ktorý umožňuje primerané vetranie na kontrolu nadmernej vlhkosti vzduchu, ako aj rozptyl peľu a niektorých živín, ktoré možno využiť z ich absorpcie cez listy; 4) primeraná konzistencia pôdy, ktorá umožňuje rozvoj koreňov pre účinnú absorpciu vody a živín a podporu zvyšku tela rastlín; a samozrejme 5) dostatočné množstvo dostupných živín, podľa požiadaviek pestovaného druhu, s adekvátnym podiely dusíka, fosforu a draslíka, ako aj ďalších mikroprvkov, ku ktorým musíme pridať aj ideálne rozmedzie pH v poschodie.

Vývoj organických hnojív z prípravy kompostu a využitie veľkého zdroja, ktorý poskytujú dážďovky na získanie látok, ktoré dokážu znovu začleniť živiny do pôdy prirodzeným spôsobom, je, našťastie, čoraz viac akceptovanou praxou poľnohospodárov, najmä tým, ktorí majú malé plodiny, ktorí zase umožňujú overenie účinnosti týchto hnojív na ich implementáciu aj vo veľkom meradle, dosahujúc mimoriadny pokrok smerom k využívaniu ekologickej dynamiky medzi rôznymi druhmi a ostatnými prvkami životné prostredie, s cieľom dosiahnuť poľnohospodárske postupy, ktoré dokážu zosúladiť ľudské potreby so zdrojmi, ktoré nám poskytuje samotná príroda bez toho, aby to tak bolo aj naďalej poškodený.

Účinky nesprávneho používania agrochemikálií

Odborná starostlivosť o výpočet frekvencie, typov a množstiev hnojív potrebných na údržbu každej konkrétnej plodiny nebola zdrojom. dostatočne na to, aby sa predišlo vedľajším účinkom jeho používania, pretože vždy dochádza k úniku týchto látok do iných sektorov životného prostredia, čo vedie k negatívnym vplyvom nežiaduce, okrem zmien ekologickej dynamiky v dôsledku nahradenia prirodzenej biodiverzity územia druhmi, ktoré si vyžaduje pestovanie človek.

Jednou z najčastejších a najnešťastnejších kontaminácií z používania hnojív a iných agrochemikálií je tá, ktorá vzniká v r. voda v povrchových vodách, ako sú rieky, jazerá a lagúny, a môže sa dostať aj do oceánov cez jeho vzdušný odpor, ako aj v podzemných vodách pomocou perkolácie týchto látok cez podlahy.

Existujú tisíce správ o dôsledkoch, ktoré znečistenie vytvára v dôsledku nadmerného, ​​masívneho a dlhodobého používania hnojív a iných látok s hlbokými dopadmi. proti životnému prostrediu a samotným okolitým komunitám, ktoré ovplyvňujú zdravie viacerými spôsobmi a odhaľujú latentnú potrebu progresívne pokračovať v substitúcii chemických hnojív pre organické hnojivá vyrobených s prírodnými prvkami, spolu s väčším vykonávaním biologických kontrol škodcov, ktoré môžu ovplyvniť plodiny.

Referencie

Herrera, O. F., Vargas, O. Y. a Marin, C. Q. (2000). Znečistenie životného prostredia v dôsledku nadmerného používania dusíkatých hnojív pri pestovaní paradajok. Scientia gerundensis, 5.-12. Časopis.

Laurin, M., Llosá, M. J., Gonzálvez, V., Porcuna, J. L. a CAPA, S. v. (2006). Úloha ekologického poľnohospodárstva pri znižovaní používania hnojív a chemických fytosanitárnych prípravkov.

Lopresti, M. F. a Torti, M. J. (2021). Použitie organických hnojív (bokashi a supermagro) v extenzívnom poľnohospodárstve. Pergamen EHP, INTA.

Luc, M. a Heffer, P. (2007). Technologický vývoj v používaní hnojív. Agronomické informácie.