Charakteristiky zvrchovanosti

Zvrchovanosť je kvalita alebo vôľa, ktorú majú ľudia nad mocou, ktorú štát vlastní, je to absolútna a večná moc, najvyššia autorita, ktorá v štáte existuje. Rovnako je to absolútna moc, ktorú štát vykonáva na danom území, a je založená na zákone (ústave).

Zvrchovanosť spočíva v ľude (hoci spočiatku to bolo vo zvrchovanom, kráľskom, kniežacím alebo cisárskom), ale dnes zvrchovanosť spočíva na ľude, to znamená, že ľud je suverén a štát dohliada na záujmy a vôle ľudí, za ktoré je zodpovedný, pričom chápe, že suverenita je vôľa samoregulácie a sebaurčenia, ktorú vlastní ľudí nad jeho územím, vzdušným priestorom, teritoriálnymi vodami, jeho vládnym systémom, zákonmi a politickými, potravinovými, ekonomickými a sociálnymi inštitúciami na území daného štátu.

Keď zvrchovanosť padne na ľud, tento (ľud) deleguje právomoci na svojich zástupcov. vládcovia vykonávať zvrchovanosť a zabezpečovať ju, to znamená zvrchované záujmy a vôle z mesta.

Charakteristiky zvrchovanosti:

Je to maximálna sila v národe.

Je to maximálna moc v krajine, pretože nepripúšťa ďalšie sily nad ňou, pretože predstavuje kolektívnu a neodňateľnú vôľu národa.

Je to prvotná sila. Zvrchovanosť je prvotná, to znamená, že je to moc sama o sebe, ktorá nepochádza ani nepochádza z inej moci alebo mandátu, nie je daná etablovanou mocou (štátom) alebo osobou.

Je to jeden a nedeliteľný. Zvrchovanosť je jedna a nedeliteľná, to znamená, že patrí celému národu a nie konkrétnemu jednotlivcovi, hoci každý jednotlivec je súčasťou národ a zdieľa suverenitu s ostatnými členmi národa, ako súkromná osoba sa suverenita nemôže domáhať ako jeho vlastná.

Suverenita je neodcudziteľná a nepopierateľná. To znamená, že suverenitu nemožno preniesť povedzme na iný národ, aj keď s tým súhlasí štát alebo väčšina ľudí. Suverenita krajiny navyše nepodlieha dočasným zmenám, rozumie sa však, že jej platnosť nevypršala. Nepodlieha ani trvalosti alebo zmene režimu, ktorý je úplne cudzí režimom, ktoré riadia krajinu, a ich ideológiám.

Patrí to ľuďom. Jeho vlastníctvo patrí ľudu (alebo v jeho prípade panovníkovi), jednotlivec nemôže byť držiteľom suverenity národa bez toho, aby Najprv však pojem zvrchovanosti padol na panovníka (kráľa, kniežaťa alebo cisára), ktorý pochopil, že panovníci mali zrušiť a uzákoniť zákony a vzťahovali sa na ne iba „spoločné zákony všetkých národov“, to znamená, že mali určité obmedzenia. V súčasnosti spočíva suverenita na obyvateľoch v republikách a vo väčšine monarchií (ústavných alebo parlamentných).

Je založená na právnom režime. Zvrchovanosť každého národa je založená na jeho právnom režime, vo všeobecnosti na ústave krajiny. Ústava a ďalšie zákony preto ustanovujú spôsoby, ako uplatňovať zvrchovanosť, a to uskutočňovaním právomoci štátu vykonávať suverenitu a chrániť ju pred zásahmi a porušeniami v akejkoľvek ambit.

Zákony krajiny ustanovujú právny rámec, na ktorom je založená zvrchovanosť, a určujú, kto bude zastupovať zvrchovanosť národa (verejní činitelia), zákonodarní, súdni, policajní, vojenskí, colní, finanční úradníci, atď. ako jediný zo zákona oprávnený zastupovať záujmy národnej zvrchovanosti a brániť ich ktorým sa ustanovuje nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci (vnútornej faktickej, príp Zahraničné) ,.

Štátna ochrana zvrchovanosti. - Štát je povinný chrániť zvrchovanosť (územnú, vzdušnú, námornú) prostredníctvom ozbrojených síl armáda a polícia proti cudzím mocnostiam alebo mocnostiam, ktoré to hľadajú narušiť. Rovnakým spôsobom štát vytvára metódy a využíva zdroje na ochranu zvrchovanosti. potravinársky, priemyselný, rybársky atď., ktorý je stanovený v ústave a v zákonoch EÚ krajina.