Používanie a zneužívanie skratiek

Podľa akademickej definície je počiatočné písmeno skratka (v latinčine je to množné slovo, ktoré znamená „čísla“ alebo „skratky“) Používa sa ako skratka slova a tiež štítok alebo označenie, ktoré je tvorené začiatočnými písmenami niekoľkých slov.
D. (darček), E. (východ), V.S. (Vaša česť), S.A. (Spoločnosť s ručením obmedzeným), O.E.A. (Organizácia amerických štátov), ​​U.S.S.R. (Zväzové sovietske socialistické republiky), P.R.I. (Zápas Institutional Revolutionary), U.N.A.M. (Národná autonómna univerzita v Mexiku), F.B.I. (Federal Bureau Investigation), A.L.A.L.C. (Latinskoamerická asociácia slobodných Obchod), O.P.E.P. (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu), S.E.L.A. (Latinskoamerický hospodársky systém), C.E.E. (Európske hospodárske spoločenstvo) atď.
Pokiaľ ide o interpunkciu akronymov, je potrebné objasniť, že hoci norma stanovuje, že „na konci skratiek musíte uviesť bodku“, zvyk - hlavne publicistické - zovšeobecnilo potlačenie týchto bodov, zvlášť keď písmená tvoria vysloviteľné skupiny ako slová: PRl, UNAM, OPEC, SELA... Pred týmto úplným vylúčením bodov nastal medzistupeň, v ktorom sa zachoval iba konečný bod skratky: PRL, UNAM., OPEC., SELA. Stručne povedané, použitie bodiek v skratkách niekoľkých písmen sa vyvíjalo nasledovne: po prvé, za každé veľké písmeno sa umiestnila bodka ako skratka; neskôr sa celá skupina považovala za skratku a dalo sa k nej posledné obdobie; nakoniec bola odstránená všetka interpunkcia, ak vezmeme do úvahy, že podmienka skratky vzniká pri písaní veľkými písmenami. Existujú však tí, ktorí idú v zjednodušovaní pravopisu ďalej a používajú iba začiatočné veľké písmeno, akoby to bolo jednoduché vlastné meno: Unesco, Unicef, Fao... (Toto použitie sa neodporúča, pretože skrýva hromadné vytváranie tých, ktoré sú vlastne množinami, nie výrazmi).

Skratka je jazykový fenomén typický pre našu dobu. Každý deň sa jeho pracovný pomer predlžuje. V tejto súvislosti autor Enrique Banchs poznamenáva: „Súčasne sa šíri vo všetkých spoločenských vrstvách a má tendenciu sa stať kľúčovou lexikou, ktorá dopĺňa bežný jazyk.“
Aj keď používanie skratiek reaguje na veľmi aktuálnu potrebu „jazykovej ekonomiky“, ich zneužitie alebo nevyberané použitie predstavuje nebezpečenstvo, na ktoré upozorňuje Banchs:
Stáva sa, že len málo z tých, ktorí ich používajú, ignoruje alebo dokonca zabúda na materské slová skratiek.
Väčšina skratiek sa používa iba v rámci krajiny a mimo nej nemá žiadny význam. Takýmto spôsobom, že teda nezrozumiteľné, sú tieto národné alebo regionálne akronymy, čoraz početnejšie, a prvok odlúčenia alebo nedorozumenia medzi ľuďmi rovnakého jazyka, ktorí komunikujú prostredníctvom tlače alebo kniha.
K veľmi konkrétnej podmienke týchto slov, ktoré alarmujúcim spôsobom vtrhli do výrazu z dôvodu ich narastajúceho počtu, vyššie uvedený autor zdôrazňuje:
Predovšetkým to už nie sú skratky. Používajú sa identické s vlastnými menami. Ale bránia sa niektorým gramatickým pravidlám, napríklad náhode čísel. Sú to neologizmy a nie sú, pretože neologizmus nevychádza z ničoho nič, má nejaký koreň, dokonca aj v cudzom jazyku. Nezodpovedajú povahe žiadneho jazyka, a napriek tomu súhlasia s tým, že všetci hovoria natoľko, že ich nemožno označiť za barbarské, a svojím vzhľadom vyzerajú brutálne. Nie sú to technické výrazy,.. Vytvára sa jeden deň, náhle, pomocou individuálnej vynaliezavosti a na druhý deň sa stávajú nepostrádateľnými.
Odvodené a zložené slová vychádzajú z akronymov - premenených na vlastné mená -: generické hlasy zrozumiteľné tým, ktorí poznajú význam svojich rodičov. Z PRI sa teda v Mexiku zrodili veľmi významné pojmy, ako napríklad PRI, anti-PRI, PRI; CCT (Všeobecná konfederácia pracovníkov), slepota, slepota, slepota, procegetista; ONU (Organizácia Spojených národov), unism atď.
Skratky aj takzvané číslice (kombinácie sa netvorili iba s písmenami, ale s počiatočnými slabikami slov, napríklad CONACYT = Národná rada pre vedu a techniku; BANFOCO = banka komerčného rozvoja; FANACAL = Národná továreň na obuv; AÍ.PRO = Alliance for Progress) sú pre svoju ľahkú syntézu čoraz početnejšie. Používajú sa na označenie verejných a súkromných inštitúcií, ochranných značiek, obchodných mien, názvov publikácií, konvenčných fráz a mien známych osôb.
Pri použití tohto typu jazykovej „ultra konvencie“ je vhodné odhadnúť jej rozsah zrozumiteľnosť, aby mohla plniť svoje komunikačné poslanie: treba ju zvážiť, ak potrebujú zodpovedajúce objasnenie. Najbežnejšou vecou - s výnimkou prípadov zrejmého porozumenia - je objasniť pojmy, ktoré sa v texte použijú prvýkrát.