Príklad názvoslovia anorganických zlúčenín

The nomenklatúra anorganických zlúčenín: Anorganické zlúčeniny sú kombináciami chemických prvkov, ktorých produktom sú molekuly, v ktorých sú kombinujú väčšinu chemických prvkov, ale nemajú ako základ svojej hlavnej štruktúry atómy uhlík. To neznamená, že neexistujú anorganické molekuly s uhlíkom, ale že tieto nemajú vlastnosti organických molekúl.

V priebehu histórie dostalo veľa látok rôzne názvy, z ktorých niektoré vydržali dodnes. To je napríklad prípad látky známej ako salfumán, slaný lieh, morská kyselina alebo kyselina muriatová. Látka, ktorá je známa od staroveku, má rôzne použitie a rôzne názvy.

Zoči-voči tejto rozmanitosti mien chemických zlúčenín a molekúl a potrebe ich mať zjednotené pravidlá užitočné pre všetkých vedcov, akademikov, študentov a priemyselníkov, v roku 1919 IUPAC (Medzinárodná únia čistej a aplikovanej chémie: International Union of Pure and Applied Chemistry), ktorý je orgánom zodpovedným za stanovenie názvov a symboly chemických prvkov, ako aj na štandardizáciu názvov molekúl a zlúčenín chemikálie.

IUPAC pripustil dva systémy na pomenovanie anorganických chemických zlúčenín, ktoré sa dnes používajú spolu s tradičným systémom.

Tradičná nomenklatúra:

Je to najstarší systém, v súčasnosti sa používa hlavne v obchode a niektorých tradičných odvetviach. Pomocou niektorých prípon označte rozdiel medzi látkami zloženými z rovnakých prvkov v rôznych kombináciách pomocou prípony –oso pre dolné valencie a –ico pre viac vysoká.

• Príklad: FeO: oxid železnatý; Viera₂ALEBO₃: Oxid železitý; Viera₃ALEBO₄: Oxid železitý-železitý.

Skladová nomenklatúra:

Počas veľkej časti 20. storočia sa široko používa a používa rímske číslice na identifikáciu zlúčenín podobných štruktúr, v ktorých niektoré prvky reagujú rôznymi valenciami.

• Príklad: FeO: oxid železitý; Viera₂ALEBO₃: Oxid železitý; Viera₃ALEBO₄: Oxid železitý (II, III).

Stechiometrická nomenklatúra:

Stechiometrická nomenklatúra je najnovšia a používa sa najmä medzi výskumníkmi a akademickými pracovníkmi, pretože má jednoduchšiu štruktúru pomocou číselných predpon, ktoré označujú počet atómov alebo iónov každej látky v molekula.

• Príklad: FeO: oxid železitý; Viera₂ALEBO₃: dioxid železitý; Viera₃ALEBO₄: Trioxid železitý

Písanie chemických vzorcov.

V rámci nomenklatúry sa musí chemický vzorec zlúčeniny písať podľa určitého poradia prvkov a jeho čítanie sa tiež riadi pravidlom.

Najvýraznejšie elektropozitívne prvky sa zapíšu ako prvé a posledné ako prvky alebo radikály, ktoré pôsobia elektronegatívnou valenciou.

Príklad: Ak sa v prípade vodíka kombinuje s nekovom za vzniku kyseliny, má pozitívnu valenciu, zatiaľ čo nekov má negatívnu valenciu. Najprv sa teda napíše symbol pre vodík a potom symbol pre chlór: H⁺ + Cl^– = HCl.

V prípade hydridu vodík pôsobí so zápornou mocenstvom a kov má kladnú mocenstvo, takže sa najskôr napíše kovový prvok a potom vodík: Na⁺ + H^– = NaH

V prípade radikálu, ako je napríklad oxyhydrilový radikál (–OH), pôsobí vždy s negatívnou valenciou, takže bude napísaný na koniec vzorca: Na⁺ + OH^– = NaOH

Spôsob čítania sa robí sprava doľava, teda elementárne alebo radikálne elektronegatívny dáva typ príslušnej zlúčeniny a kladný radikál zložku ktorý ovplyvňuje. V prípade kyselín je názov daný podľa jeho štruktúry, takže podľa tohto pravidla je pomenovaný podľa prvku záporný elektrolyt alebo kyselina, budú správne formy, aj keď je lepšie pomenovať ju ako kyselina s koncovkou –Hydric. Vo vyššie uvedených príkladoch budú mať tieto zlúčeniny nasledujúce názvy:

HCl = chlorovodík a kyselina chlorovodíková (malo by sa používať najlepšie).
NaH = hydrid sodný.
NaOH = hydroxid sodný.
V prípade soli.
FeCl₃ = Chlorid železitý (tradičný), chlorid železitý II (sklad), chlorid železitý (stechiometrický).

10 Príklady názvoslovia anorganických zlúčenín:

1. H₂SW₄ (2 atómy vodíka + síranový ión [SO₄])
Tradičné názvoslovie: Vitriolový olej, Vitriolový lieh, Kyselina sírová.
Skladová nomenklatúra: Kyselina sírová.
Stechiometrická nomenklatúra: dikyselina sírová.

2. Cu₂SW₄. (2 atómy medi + síranový ión).
Tradičné názvoslovie: vitriol, síran meďný.
Skladová nomenklatúra: síran meďnatý I.
Stechiometrická nomenklatúra: dicobre sulfát.

3. Cu₂SW₄. (2 atómy medi + síranový ión).
Tradičné názvoslovie: vitriol, síran meďný.
Skladová nomenklatúra: síran meďnatý I.
Stechiometrická nomenklatúra: dicobre sulfát.

4. CS₂. (atóm uhlíka + 2 atómy síry).
Tradičné názvoslovie: sírouhlík.
Skladová nomenklatúra: sírouhlík.
Stechiometrická nomenklatúra: sírouhlík.

5. NaOH. (atóm sodíka + hydroxylový ión).
Tradičné názvoslovie: Lúh sodný, hydroxid sodný.
Skladová nomenklatúra: hydroxid sodný.
Stechiometrická nomenklatúra: hydroxid sodný.

6. Ba (OH)₂. (atóm bária + 2 hydroxylové ióny).
Tradičné názvoslovie: hydroxid bárnatý.
Skladová nomenklatúra: hydroxid bárnatý.
Stechiometrická nomenklatúra: dihydroxid bárnatý.

7. CuOH. (atóm medi + hydroxylový ión).
Tradičné názvoslovie: hydroxid meďný.
Skladová nomenklatúra: hydroxid meďnatý I.
Stechiometrická nomenklatúra: hydroxid meďnatý.

8. Cu (OH)₂. (atóm medi + 2 hydroxylové ióny).
Tradičné názvoslovie: hydroxid meďnatý.
Skladová nomenklatúra: hydroxid meďnatý II.
Stechiometrická nomenklatúra: dihydroxid meďnatý.

9. AuOH. (atóm zlata + hydroxylový ión).
Tradičné názvoslovie: hydroxid dusnatý.
Skladová nomenklatúra: hydroxid zlatý I.
Stechiometrická nomenklatúra: hydroxid zlatý.

10. Au (OH)₃. (atóm bária + 3 hydroxylové ióny).
Tradičné názvoslovie: hydroxid aurický.
Skladová nomenklatúra: hydroxid zlatý III.
Stechiometrická nomenklatúra: trihydroxid bárnatý.