Definícia demonštratívneho adjektíva

Prídavné meno je nepochybne jedným z gramatické prvky najpozoruhodnejšie a najdôležitejšie na príkaz modlitby alebo a výraz, zatiaľ zaujíma toto privilegované miesto spolu s ďalšími dôležitými prvkami, ako je podstatné meno, príslovka, Článok, sloveso, medzi inými.

Hlavné poslanie prívlastku je sprevádzať podstatné meno, doplniť alebo obmedziť jeho význam. Vždy existuje dohoda medzi rod (muž alebo žena) a číslo (jednotné číslo alebo množné číslo) podstatného mena s prídavným menom, ktoré ho sprevádza.

Teraz majú prídavné mená a klasifikácia čo ich ohraničuje rôznymi typmi, ktoré nás o to zaujímajú preskúmanie demonštratívne prídavné mená.

V konkrétnom prípade demonštrantov je ich primárna funkcia poukázať na vzťah miesta alebo času, vysvetliť blízkosť, ktorú má človek s osobou, s ktorou hovorí alebo o ktorej hovorí.
Spôsob, ako ich rozpoznať a nerobiť chyby, ktoré sa ich týkajú aplikácia je, že musia vždy predchádzať podstatné meno, ktoré ovplyvňujú: Tento dom sa mi páčil najviac zo všetkých, ktoré sme dnes videli.

Toto, tamto, a tamto a ich príslušné varianty v pohlaví a počte sú niektoré z najpoužívanejších demonštratívnych prídavných mien.

Teraz existujú stupne vzdialenosť v podobe prídavných mien tohto typu, pričom prvým stupňom je vzdialenosť: (toto / tieto / toto / tieto), druhý stupeň vzdialenosti: (ten / tí / tí / tí) a tretí stupeň vzdialenosti: (to / tí / tí / tí / tí).

Ak chceme naznačiť, že niečo je blízko reproduktora, použije sa prvý stupeň vzdialenosti (Táto sukňa nie je tá, ktorú som si vybral); medzitým, keď chceme naznačiť, že niečo je blízko poslucháča, použije sa druhý stupeň vzdialenosti (ten kufor stál veľa peňazí); a tretí stupeň vzdialenosti sa používa väčšinou vtedy, keď chcete naznačiť, že niečo je ďaleko, a to od reproduktora aj od poslucháča (ten minulý čas bol nepochybne lepší).