Definícia jadrovej bomby

Einstein uviedol, že ak by sa hypotetická tretia svetová vojna viedla jadrovými zbraňami, štvrtá by sa bojovala kamennými sekerami.

To bol jasný odkaz na ničivú silu tohto zariadenia, ktoré sa zrodilo na konci druhej svetovej vojny a ktoré dodnes existuje ako hrozba nad našimi hlavami, schopní zničiť známy svet.

Jadrová bomba je výbušné zariadenie, ktoré využíva silu reakcií častíc atómový a subatomárny, aby rozpútali výkon ekvivalentný mnohým ďalším kilogramom výbušného materiálu konvenčné.

Technicky a všeobecne povedané je to hmotnosť ťažkého prvku (urán, plutónium), ktorá je stlačená do bodu v ktorý spôsobuje jadrové reťazové reakcie, ktoré spôsobujú tvorbu voľných elektrónov, urýchľujúcich tieto reakcie v reťaz.

Preto je hmota uránu alebo plutónia obklopená konvenčnou výbušninou, ktorá exploduje ako prvá a stlačí hmotu jadrovej výbušniny na bod kritický v ktorej začne vyvolávať reakciu, vďaka ktorej exploduje.

Charakteristiky výbuchu atómovej bomby sú obrovskou oblasťou devastácie v porovnaní s veľkosťou artefakt, intenzívne teplo schopné taviť materiály a žiarenie, ktoré spôsobuje trvanie škodlivých účinkov výbuch.

instagram story viewer

Existuje niekoľko druhov jadrových bômb:

• Urán, v ktorom je do uránovej gule pridané ďalšie množstvo uránu na dosiahnutie kritického množstva.


• Plutónium, v ktorom je guľka materiálu obklopená konvenčnou výbušninou, ktorá ju lisuje, až kým nedosiahne kritické množstvo.


• Termonukleárne alebo vodík, ktorý je založený na fúzii atómov vodíka, a nie na štiepení atómov prvkov ťažké ako v dvoch predchádzajúcich prípadoch, aj keď v skutočnosti tieto zariadenia končia technikami zmiešané.


• Neutrónová bomba. využíva tiež zmiešanú techniku ​​fúzie / štiepenia, ale s vyšším percentom fúzie ako v predchádzajúcej. Tým sa dosiahne deštruktívnejší vplyv a oveľa kratšia doba žiarenia. Je deštruktívnejšie pre živé bytosti a menej pre infraštruktúry, ako sú budovy, pretože vytvára žiarenie, ktoré ovplyvňuje živé tkanivá, a dlhodobo menej znečisťuje.

Preteky o získanie atómovej bomby sa začali počas druhej svetovej vojny a boli do nich zapojení všetci protivníci.

Vďaka pokroku v teoretickej fyzike, ktorý nastal medzi začiatkom 20. storočia a obdobím medzi vojnami (a hlavne v 20. rokoch 20. storočia) boli teoretické základy tohto zariadenia dobre sediaci.

Aj keď všetci vieme, že prvou - a zatiaľ jedinou - krajinou, ktorá použila atómovú bombu na zemi proti nepriateľovi, boli USA, Po spustení Hirošimy a Nagasaki boli táto krajina, ZSSR, Japonsko a nacistické Nemecko medzi prvými, ktorí sa usilovali o ich dosiahnutie.

Nacistické Nemecko nechalo fyzikov pripraviť sa na ich vyšetrovanie, ba dokonca niekoľko historikov tvrdí (s malým základom), že dokonca testovali jadrovú bombu na ostrove v Pobaltské.

Nacistickí vedci však urobili základnú chybu, ktorá ich, našťastie pre svet, pripravila o získanie zbrane skôr. než USA: odmietnutie Einsteinových teórií pre samotnú skutočnosť, že bol Žid (musel ísť do exilu z Nemecka do USA).

V Japonsku nabralo výskumné úsilie iný smer a Japonci sa k získaniu atómového artefaktu nepriblížili.

Pokiaľ ide o ZSSR, vždy boli krokom späť od USA až do povojnového obdobia, a k mnohým z nich vyšetrovanie Early bol založený na špionáži k úlohám Američanov vďaka filokomunistickým vedcom.

6. augusta 1945 explodovala v Hirošime bomba známa ako Malý chlapec, prvé jadrové zariadenie v histórii.

Jeho úlohou bolo presvedčiť japonských vodcov, že bezpodmienečné odovzdanie je ich jediným východiskom a že akýkoľvek odpor je márny.

Najoptimistickejšie odhady amerických vojenských úradov dosiahli až jeden milión (medzi vojakmi oboch strán a japonskými civilistami) obete, ktoré by nastali pri invázii z území Japonsko kvôli výzvam na extrémny odpor cisárskych autorít a pre fanatizmus preniknutý dokonca aj v občianska spoločnosť.

Bomba, po ktorej nasledovala bomba Nagasaki (Fat Man), priniesla správu, že ak dôjde k úmrtiu, všetci by boli Japonci vďaka veľkej ničivej sile, ktorú mali Američania. Trvalo však dva výbuchy, kým si cisárske úrady uvedomili, že odpor nie je životaschopná možnosť.

Hovoria, že oba útoky mali inú misiu: demonštrovať Stalinovi ( Studená vojna s už hroziacim ZSSR) moc západných spojencov odradiť ho od pokusu o dobytie väčšieho územia v Európe za cenu útoku na USA a ich spojencov.

Ostatné národy následne vyvinuli svoje vlastné jadrové zbrane v závodoch, ktoré napriek pokusom o ich potlačenie pokračujú dodnes.

Po Spojených štátoch vyvinul svoje jadrové zbrane aj Sovietsky zväz. Treťou mocou, ktorá vstúpila do tohto vybraného klubu, bola Veľká Británia, nasledovaná Francúzskom a Čínou (druhá v roku 64).

Týchto päť krajín (tiež s správny právo veta v Rade Európy Bezpečnosť OSN) tvoril exkluzívny jadrový klub do roku 74, teda v roku, keď India uskutočňovala vlastné skúšky jadrového zariadenia. Pakistan v roku 1998 úspešne otestoval svoju vlastnú zbraň.

Bombu údajne majú aj Izrael a Južná Afrika, ktoré uskutočnili spoločný alebo prinajmenšom spoločný rozvojový program. Južná Afrika má veľké zásoby uránu, zatiaľ čo Izrael by poskytol technologické know-how.

Posledným a najnovším členom atómového klubu je Severná Kórea, ktorá uskutočnila prvý test v roku 2006.

Špekulovalo sa aj o Ukrajine, krajine, ktorá bola súčasťou bývalého ZSSR, ale viac ako byť schopní vyrobiť svoje atómové zbrane, hovorí sa, že mohli alebo mali nejaké zdediť od obra komunista.

Špekulovalo sa tiež s vlastníctvom krajín a krajín EÚ organizáciami teroristov, malých jadrových bômb, získaných nákupom vojenského materiálu odcudzeného ZSSR na čiernom trhu v čase rozkladu tejto krajiny. Je zrejmé, že nič z toho nebolo preukázané.

Fotografie: Fotolia - vchalup / panitialapon

Témy jadrových bômb