Definícia vojny Triple Alliance

V rokoch 1864 až 1870 povodie Río de la Plata sa stalo dejiskom vojny, do ktorej zasiahli štyri národy: Paraguaj, Brazília, Argentína a Uruguaj. To konflikt Je známa ako Vojna trojitej aliancie alebo tiež ako paraguajská vojna. Bojovali dve strany: jednotky z Brazílie, Argentíny a Uruguaja proti paraguajskej armáde.

Na druhej strane mala svoju úlohu Veľká Británia jednotné číslo pri vývoji súťaže, keďže v tom čase išlo o a národ spojenec ríše Brazílie a Argentínskej republiky.

Niektorí historici označovali tento konflikt ako „genocídu proti Paraguaju“.

Od roku 1850 paraguajská vláda zaviedla rad opatrení na modernizáciu krajiny: stavebníctvo základných škôl, budovanie železníc a podpora z rôznych priemyselných a poľnohospodársky

V dôsledku týchto politík bola krajina sebestačná a jej šéf maršal Francisco Solano nechcel udržiavať hospodárske vzťahy s veľkými európskymi mocnosťami.

V tom čase bol paraguajský národ ako jediný v Južnej Amerike bez vonkajšieho dlhu. Kvôli svojej geografickej polohe však závisela od splavných riek v jej blízkosti

území. Tieto vodné cesty patrili susedným krajinám, ktorých vládcovia sa na boom dívali s obavami. paraguajského národa a z tohto dôvodu tajne proti tomu podpísali pakt, trojitú zmluvu Aliancia.

Briti zároveň chceli otvoriť nové trhy v Južnej Amerike, aby získavali suroviny za nízku cenu. Vojna trojitého spojenectva mala dve hlavné motivácie: oslabiť absolutistický režim Francisca Solana a zabezpečiť prosperujúcejší región pre Medzinárodný obchod.

Komplexný systém spojenectiev a záujmov

Do roku 1863 bol Uruguaj riadený Bielou stranou, spojencom Paraguaja. Vlády Brazílie a Argentíny podporili stranu Colorado pri puči proti vláda legitímne. Bieli požiadali svojich paraguajských spojencov o pomoc a tí vyhlásili vojnu Brazílskemu impériu.

Na dosiahnutie brazílskeho územia museli paraguajské jednotky prejsť cez územie Argentíny, ale argentínska vláda sa postavila proti a naopak podporila Brazíliu v útoku Paraguaj.

V dôsledku tohto rozhodnutia Paraguaj vyhlásil vojnu aj Argentíne. V tejto súvislosti dosiahli Uruguaj, Brazília a Argentína dohodu o porážke Paraguaja. Podľa oficiálnych zdrojov, ktoré pakt podpísali, mala Trojitá aliancia za cieľ slobodu Obchod a zvrhnutie paraguajského diktátora.

Jedna z najkrvavejších bitiek v histórii Južnej Ameriky sa viedla na paraguajskom území

Paraguajské jednotky boli pôvodne rýchlo vyhnané z území, ktoré okupovali. Podľa klauzuly zmluvy však museli spojenecké jednotky pokračovať v boji, kým nedosiahli zvrhnutie Francisca Solana.

Spojenecké armády vstúpili na územie Paraguaja, narazili však na viac prírodných prekážok. V roku 1866 sa odohrala najkrvavejšia bitka, bitka pri Tuyuti.

Paraguajské sily bojovali proti spojencom a hoci spojenecká armáda zvíťazila, obe strany mali tisíce obetí. Bitka pri Tuyuti bola začiatkom konca vojny trojitej aliancie.

Nie je čudné, že niektorí historici hovoria o premyslenej genocíde proti Paraguaju

Vojenská porážka Paraguaja mala dramatické následky. Odhaduje sa teda, že zomrelo 350 000 ľudí, čo sú približne dve tretiny z celkového počtu populácia. Z územného hľadiska anektovali Argentína a Brazília viac ako 150 000 kilometrov štvorcových porazeného národa.

Z ekonomického hľadiska musel Paraguay čeliť zmluvne zadlženým financiám vojny a vďaka tomu začala etapa politickej výchovy k veľmociam zahraničné.

Foto: Fotolia - harvepino

Témy vo Vojne trojitej aliancie