Žánrová charakteristika rozprávania

Naratívny žáner je literárny prejav vytvorený v próze; Prostredníctvom tohto literárneho prostriedku sa rozpráva príbeh, ktorý môže byť skutočný alebo fiktívny, opisujúci udalosti v poradí, v čase (chronologicky) alebo niekedy v logickom poradí, v akom by mali stať sa. Používa sa ako v románoch, príbehoch, bájkach, mýtoch, legendách, tak aj vo vedeckom, športovom a publicistickom rozprávaní. Môže byť písomná (noviny a časopisy), alebo ústna (kino, rozhlas a televízia), príkladom sú rozhlasové publicistické správy, v ktorých sa spájajú fakty a udalosti.

Charakteristika naratívneho žánru:

Rozprávkový žáner má tú zvláštnosť, že opisuje fakty a udalosti v poradí, v akom sa dejú, spája ich s miestami a okolnosťami deja a konaním postáv.

Naratívny žáner sa tiež používa rovnakým spôsobom v rozhlase, televízii a kine, ako sa to stáva v správach, kde reportér opisuje udalosť alebo keď komentátor rozpráva o udalosti šport.

Tento žáner umiestňuje čitateľa na miesto, čas a okolnosti, v ktorých sa príbeh odohráva, pričom odhaľuje fakty tak, ako sa dejú, teda chronologicky.

Rozprávanie súvisí s rozprávačom. Rozprávač môže vystupovať ako cudzia entita voči tomu, čo sa rozpráva (tretia osoba), alebo môže byť jedným z postavy, buď ako protagonista (rozprávanie v prvej osobe), alebo ako jedna zo sekundárnych postáv (rozprávanie v druhá osoba).

Prostredníctvom rozprávania nám autor môže sprostredkovať myšlienky, udalosti alebo fakty, vďaka čomu nám prostredníctvom hlasu rozprávača rozumieme, pozadie a pozadie príbehu, ako aj nuansy a detaily, ako je osobnosť postáv, ich frakcie alebo ich psychológia.

Má tú vlastnosť, že je jedným zo základov štruktúry príbehov a románov, keďže prostredníctvom tohto literárneho zdroja umiestňujú čitateľa do deja príbehu. urobiť čitateľovi zrozumiteľnejšie postoje a fyzické a psychické defekty postáv, ako aj situácie, do ktorých sa počas vývoja zápletka. Dopĺňajú ho ďalšie literárne žánre ako dialógy a opisy, pričom práve rozprávanie nesie rytmus a poriadok deja. V niektorých prípadoch sa rozprávačský hlas stáva dokonca vševediacim, poznajúc fakty a činy, ktoré stále nevyskytujú sa v zápletke, vďaka čomu môže čitateľ nahliadnuť do toho, čo sa stane, dokonca aj predtým vystaviť to.