Definícia logického empirizmu / pozitivizmu

Lilén Gomez | dec. 2021
Tréning filozofie

Ako naznačuje jeho názov, ide o prúd, ktorý je súčasťou tradície empirista, medzi ktorého najvýznamnejších predstaviteľov patrí David Hume (1711-1776). Logický empirizmus predstavuje „návrat k Humovi“, pokiaľ je proti tradícii, ktorú začal Imanuel Kant, zastávajúc antimetafyzickú pozíciu: je možné len vedieť, čo máme skúsenosti. V tomto zmysle odmieta možnosť syntetických apriórnych úsudkov, ústrednú tézu o filozofia Kantian.

The Kruh Viedeň nielen zbiera dedičstvo Humeov empirik, ale je ovplyvnený logikou matematika Gottloba Fregeho (1848-1925) a Bertrand Russell (1872-1970), ktorých členovia berú logickú analýzu ako metódu filozofický. Logika by umožnila spresniť filozofiu neriešiteľných filozofických pseudoproblémov, ktoré do istej miery zasiahli klasický empirizmus. Na druhej strane sú ovplyvnení Ludwigom Wittgensteinom (1889-1951), ktorý tvrdil, že jedinou úlohou filozofie je logická analýza vedeckých diskurzov.

Vedecká koncepcia sveta

Viedenský kruh vo svojom Manifeste (1929) hlása program logického empirizmu. V prvom rade je rozdiel medzi myslel si a metafyzické používanie jazyka a výskumu antimetafyzika faktov, menovite overovanie. The metafyziky spája sa teda s tmárstvom. Logickí empiristi zase uznávajú dedičstvo klasického empirizmu, odmietajú však jeho „psychologickejšiu“ stránku. a navrhujú ho nahradiť pozitivistickým postojom, teda návratom k tomu, čo je dané vo faktoch, ako sme už spomínali.

V druhom rade je cieľ vedeckej koncepcie sveta formulovaný tak, aby sa dosiahla jednotná veda to znamená harmonizovať výsledky jednotlivých výskumníkov v rôznych oblastiach vedy pod jazykom bežné. Je to, dalo by sa povedať, filozofická reakcia na roztrieštenosť vtedajšieho vedného odboru a nesúmerateľnosť jazykov medzi rôznymi disciplínami.

Odtiaľ vzniká hľadanie neutrálneho vzorcového systému, celkového systému pojmov, oslobodeného od problémov prirodzených (nevedeckých) jazykov. Preto sa ako prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa navrhuje reforma etablovaného vedeckého jazyka: dosiahnuť zjednotenie vedy zjednotením vedeckého jazyka. Vhodnou metódou je na to logická analýza, ktorá nám umožňuje spresniť jazyky všetkých metafyzických zaujatostí takým spôsobom, že otvára možnosť budovania empirického jazyka.

Objasňovanie tradičných filozofických problémov prostredníctvom logickej analýzy vedie na jednej strane k demaskovať ich ako pseudoproblémy a na druhej strane ich premeniť na skutočné empirické problémy, podrobiť ich posúdeniu empirické vedy. Keď sa teda napríklad stretneme s výrokom „Boh neexistuje“, netreba sa zodpovedať za pravdivosť či nepravdivosť tézy, ale skôr sa pýtať „čo? znamená to vyhlásenie?

Pri syntéze teda pozitivizmus Logika má za cieľ dosiahnuť jednotnú vedu prostredníctvom reformy vedeckého jazyka, prostredníctvom logickej analýzy. Vyznačuje sa dvoma základnými črtami: je empiristická a pozitivistická, to znamená, že za poznanie považuje len poznanie skúsenosti, ktoré sú založené na tom, čo je bezprostredne dané – tým sa stanovuje kritérium vymedzenia vedeckého obsahu legitímne-; a vyznačuje sa tým aplikácie metódy, konkrétne logickej analýzy.

Logický empirizmus v dejinách

Prísne vzaté, projekt vedeckej koncepcie sveta sa neuskutočnil úplne, pretože sa postupne ukázal ako úloha, ale nemožná, nie vždy žiaduca. Odteraz pozície jej členov nadobúdali nuansy ohľadom možnosti a čisto observačný jazyk, ktorý nijako neoslovoval závadné pojmy ako napr "Metafyzický".

Vo väčšej či menšej miere je nemožné definovať všetky pojmy v našom jazyku a zároveň ich prostredníctvom skúsenosti odkázať na pozorovateľné entity. Projekt logického empirizmu sa tak v práci svojich zakladateľov transformoval.

Bibliografia

Združenie Ernsta Macha (2002). Vedecká koncepcia sveta: Viedenský kruh. Siete, zväzok 9 (č. 18), 105-149.