Vedecká esej o právach zvierat

Vedecká esej o právach zvierat

Práva zvierat: nevyriešený legislatívny dlh pre ľudstvo

Legislatíva o právach zvierat alebo, ako sa mnohí radšej odvolávajú, aby nám pripomenuli, že nie sme až takí odlišní, „neľudské zvieratá“ sú pomerne nedávnym fenoménom v dejinách práva, aj keď existujú významné predchodcovia starodávny.

Formálny vzhľad prvého trvalo až do sedemnásteho storočia zákonov ktorý zakazoval kruté zaobchádzanie s niektorými zvierat: v Írsku bolo v roku 1635 zakázané viazať pluhy na chvosty koní, napr. V americkej kolónii Massachusetts bol v roku 1641 prijatý súbor zákonov na obranu domáce zvieratá. To všetko ako predohra k filozofickým výzvam, ktoré Brit John Locke urobil na konci storočia tradičných pozícií. karteziánskeho vzhľadom na zvieratá, podľa ktorých to neboli nič iné ako Bohom naprogramované automaty, neschopné trpieť resp. cítiť.

Odvtedy sa zvieracie právo postupne stalo predmetom hodný štúdia a záujmu. Asi 100 právnických fakúlt na svete vyučuje kurzy na túto tému, vrátane prestížnych Harvard, Stanford, Duke, UCLA a Michiganská štátna univerzita v Spojených štátoch a napriek tomu univerzálna deklarácia práv zvierat prebehla až do r 1978.

Vyhlásenie, mimochodom, že napriek podpore UNESCO a environmentálneho konsenzu planéty nikdy neprekročilo rámec toho, že je to len trblietavé vyhlásenie o zámeroch: ustanovil 4. október za Medzinárodný deň práv zvierat a povinnosť zaobchádzania medzi ľuďmi a zvieratami bola zakotvená v 14 písomných článkoch. zvierat, ale nikdy neboli k dispozícii skutočné, konkrétne a účinné opatrenia na zaručenie toho, čo bolo dohodnuté, najmä preto, že to ide proti veľkým potravinársky priemysel. Je ľahké reagovať na človeka, ktorý bije svojho psa, ale aké ťažké je postúpiť na jedného z najväčších odvetvia planéty a jedným z hlavných vinníkov súčasného týrania zvierat.

Treba priznať, že diskusia nie je jednoduchá. Udeliť práva na živých tvorov že ich nikdy nemohli dobrovoľne použiť, že nemôžu rešpektovať práva iných, je výzvou legislatívne myslenie, najmä v otázkach potravín, kde sú tieto práva v rozpore ľudské práva.

Mnohí v tejto línii úvah trvajú na tom, že nie je potrebné priznávať práva zvieratám, ale presadzovať prísny etický kódex voči ľuďom. Na konci dňa sme to my, kto cíti empatia za krátke a plné utrpenia, ktoré dnes mnohé zvieratá zažívajú.

V roku 2000 zvažovala Organizácia Spojených národov zaujať túto poslednú pozíciu Všeobecná deklarácia o dobrých životných podmienkach zvierat, ktorá týmto ešte nebola schválená organizmu. Účelom tejto deklarácie nebolo nič iné, ako medzinárodne uznať a formalizovať niečo, čo pre každého človeka obdareného minimálnou mierou empatie Bolo by zrejmé: že zvieratá sú živé bytosti schopné cítiť a trpieť, pričom mnohé z nich sú v mierach veľmi blízkych (ak nie identickým) tým, že sú človek; a že krutosť voči nim predstavuje pre nás etickú a morálnu dilemu druhov. Ale aj takýto očividný prístup je ťažké formalizovať v medzinárodnom práve.

Iné iniciatívy na lokálnejšej úrovni boli v tomto smere úspešnejšie, ako napríklad Lisabonská zmluva z roku 2007, v ktorej sa štáty Európskej únie zaviazali vytvoriť účinnú legislatívu týkajúcu sa týrania zvierat, niečo, čo urobili iba Belgicko, Francúzsko, Maďarsko a Španielsko, s príslušnými zákonmi na ochranu Zviera. Podobné zákony vyjadrujú zákony Čile, Brazílie a Argentíny, v Južnej Amerike a zákony len niektorých Spojených štátov.

Stáva sa, že chov a porážka v krutých, nehygienických a ponižujúcich podmienkach (ako pre zvieratá ako aj ľudia, ktorí sa tým zaoberajú) do určitej miery reagujú na potrebu o výroba jedlo rovnomerným a závratným tempom.

Zodpovednejšia konzumácia mäsa by nielen spolupracovala so životným prostredím, ale znížila by aj tlak na aparát hospodárskych zvierat. šľachtenie (bolo by menej ziskové), aby sa umožnil vznik nových modelov, ktoré spĺňajú etické požiadavky týkajúce sa utrpenia zvierat a mimochodom znížiť riziko výskytu zoonotických infekcií, minimalizovať vplyv tohto odvetvia na odolnosť baktérií voči a antibiotiká a napokon nám umožní viesť zdravšiu existenciu na planéte, a to ako pre nás samých, tak aj pre ostatné živé bytosti, ktoré nás sprevádzajú.

Referencie:

• "Čo je vedecká esej?" na Národná univerzita v Trujillo (Peru).
• "Práva zvierat" v Wikipedia.
• "Práva zvierat" od Daniely Castillo a Roberta Wesleyho v Autonómna univerzita štátu Hidalgo (Mexiko).
• "Všeobecná deklarácia práv zvierat, vlhký papier" v časopise Spotrebiteľ (Španielsko).

Čo je vedecká esej?

A vedecká esej Je to typ písania, ktoré sa zaoberá vedeckou témou, skúma ju do hĺbky a podporuje jej zistenia, hypotéza a závery vo vedeckých dôkazoch, to znamená vo vlastnom a/alebo cudzom výskume v danej oblasti. Je hlavným typom dokumentov vo vedeckých a informatívnych publikáciách, ktoré sú určené pre odbornú alebo laickú verejnosť a ktorých základným účelom je odovzdávať a uchovávať vedecké poznatky.

Nasledujte s: